V provizórnych ubytovniach, ktoré len ťažko nahradia domov, myslia vysídlení Ukrajinci na svoje zničené, spálené domy, na hroby svojich blízkych, ktoré museli opustiť, na vnukov a pravnukov, roztrúsených po svete. A na mŕtvych. Dúfajú, že sa s nimi čoskoro stretnú. Vrátiť sa tak domov… Prečo? Lebo sú tam hroby. Navštíviť hroby blízkych. Mamin, otcov, synov. „Poprosiť otca o odpustenie, že … Čítať ďalej Iba jeden sen