Strata krvi pri masívnom poranení končatiny je jednou z najčastejších najčastejšou príčin úmrtí na fronte
Kým je vojna, som vojak. Aj s protézou!
Saša nastúpil do armády ako dobrovoľník. Zaradili ho k pyrotechnikom. Vedel, že to je nebezpečná práca, myslel si však, že aspoň nebude pod priamou ruskou paľbou. Lenže práca pyrotechnikov nie je len odmínovanie dobytých území. Mínové polia sa primárne používajú ako prekážka v postupe protivníka. Útočiaca strana ich musí eliminovať. A to je práca pre prvosledových pyrotechnikov. Vyberajú k nim tých najlepších z najlepších. A práve ku nim sa dostal aj Saša. Stretli sme sa v rehabilitačnom centre v Odese, kde sa zotavoval zo zranení. Prišiel pri práci o nohu. Čaká na protézu. Pýtam sa, čo bude robiť potom. „Čo by som robil? Vrátim sa k jednotke,“ odpovedá. „S protézou?“ krútim hlavou. „Nie dopredu, k útočným. Ale s detektorom môžem predsa hľadať míny na oslobodených územiach. Práce je dosť. A kým je vojna, som vojak, Aj s protézou,“ odpovedá.
Boj v zákopoch (zdroj: Marcel Rebro)
Vyzvedáme, aké to bolo tam vpredu. „Na línii v podstate nie je miesto, ktoré by aspoň čiastočne nebolo zamínované. Rusi kladú míny cielene alebo ich zhadzujú vo forme kazetovej munície. Keď útočíme na novom mieste, vždy ide vpredu aspoň jeden ‚sapér‘. Až za ním útočný oddiel. Ale nemysli si, že je to ako vo filme. Že bežíme a sypeme z automatov hlava – nehlava. Tak niekedy útočia Rusi. ‚Mlynček na mäso‘ to voláme. My postupujeme v malej jednotke, päť – šesť chlapov, k nepriateľskej pozícii. Opatrne, aby nás nespozorovali. Ak sa dostaneme nenápadne ku nim, zaútočíme a pobijeme ich. Potom príde pechota a post zabezpečí,“ opisuje nám Saša svoju prácu.
„Čistenie“ zákopov (zdroj: Marcel Rebro)
„Dostať sa na pozície nepriateľa je zložité. Všade sú drony a sledujú náš pohyb. To je práca pre chlapcov z protidronových oddielov. Buď ich zarušia, alebo zostrelia. A všade sú míny. To je naša práca. Plazím sa pred jednotkou, hlava pri zemi. Útočíme väčšinou v noci, svietiť nemôžeme, aby nás nezbadal nepriateľ. Takže nevidím nič. Sondou a hmatom sa snažím nájsť mínu. Keď nejakú nájdem, označím ju. Snažiť sa ju deaktivovať je vylúčené. Po prvé, nie je na to čas a po druhé, Rusi bežne dávajú pod mínu ešte odistený granát. Nadvihneš ju a buchne ti to do tváre,“ pokračuje.
Päť turniketov na chlapa
Pýtam sa, ako prišiel k zraneniu. „Bolo to pri Chersone. Na ostrove na rieke. Nedával som pozor. Bol som sám, keď som stúpil na mínu. Vedel som, že je zle. Chodidlo bolo celé preč. Pod kolenom mi viseli nejaké zvyšky. Dotiahol som si turniket, odrezal ten bordel tam dole a volal vysielačkou o pomoc. Bol som pri vedomí a všetko som vnímal. Len bolesť som necítil. Asi adrenalín,“ rozpráva Saša nevzrušene. Pri vete „dotiahol som si turniket“ ho prerušujem. Turniket sa predsa najskôr musí nasadiť, až potom dotiahnuť.
Aplikácia turniketu v zákope (zdroj: Jana Čavojská)
„Ale kdeže,“ usmieva sa Saša. „Keď ideme na šturm, turnikety si nasadzujeme. Na každú končatinu jeden. Ak ich toľko máš. Ak nie, tak aspoň na nohy. Plus jeden v lekárničke. Dokopy tri až päť kusov na chlapa. No a keď sa niečo stane, len ho dotiahneš. Tak sa stalo aj mne. Lenže turniket môžeš mať dotiahnutý len dve hodiny. Potom noha začne odumierať. Ale ja som bol na ostrove. Musel po mňa prísť čln. Potom plavba pod paľbou na náš breh. Presun na evakuačný bod. To ma ešte stále niesli na nosidlách. Až potom ma preložili do auta a previezli do nemocnice. Boli to hodiny. Koľko presne, neviem. Ale dosť na to, aby mi museli amputovať nohu až nad kolenom,“ končí Saša svoj príbeh.
Nebyť turniketu, ktorý mal nasadený na nohe, asi by nám ho nerozprával. Pri amputačných poraneniach končatín rozhodujú minúty a turniket je často to jediné, čo delí zraneného bojovníka od smrti vykrvácaním.
Inštruktáž aplikácie turniketu na dolnú končatinu (zdroj: Marcel Rebro)
Pätnásť EUR za ľudský život
Turnikety pre nezlomných obrancov Ukrajiny nakupujeme priamo v Ukrajine a od ukrajinských výrobcov – SICH a DNIPRO. Nielenže sú trikrát lacnejšie ako porovnateľné produkty zo západu, ale pomáhame tak dvojnásobne – zachraňujeme životy a podporujeme ukrajinskú ekonomiku. Jeden turniket zakúpený v Ukrajine nás vychádza na menej ako 15 EUR. Čo vy na to, priatelia? Čo za 15 EUR si dokážeme odoprieť a zachrániť tak ľudský život?
Naše ostatné zbierky na podporu (nielen) Ukrajiny nájdete tu:
