Pondelok večer. Zapípa mi mobil. Beriem ho do rúk, ale bez okuliarov a v šere neviem prečítať text, ani odosielateľa. Rozoznávam len číslice 200 a 300. Zalapám po dychu, svet okolo mňa sa na okamih zastaví. Číslo „200“ je kód, používaný na označenie zabitého vojaka, „300“ znamená „zranený“. „Kto, kto zase? Kto?“ hučí mi v hlave. Roztrasenými rukami si nasadzujem okuliare. „Yaroslav + 3 sú 200, 8×300,“ znie strohý odkaz. Štyria mŕtvi, ôsmi zranení …
Yaroslav bol veliteľom čaty pyrotechnikov 110. brigády. Stretli sme sa v septembri. Jeho jednotka sa, okrem práce v teréne, zaoberá aj 3D tlačou. Vyrábajú na 3D tlačiarňach rôzne komponenty, podľa aktuálnej potreby útočných oddielov – hlavne dronistov. Ich dielne na sú umiestnené neďaleko frontovej línie a prísne tajné. „Musíme byť blízko pri fronte, aby sme skrátili logistické reťazce ,“ odpovedal Yaroslav na otázku, prečo nie sú ďalej od frontu, mimo dostrelu Rusov. „A na Ukrajine nie je miesto, ktoré by bolo mimo dostrelu Rusov,“ dodal smutne, netušiac, že jeho slová sa naplnia.
Yaroslav vo svojej dielni (zdroj: Marcel Rebro)
Ich výrobňu, pár dní pred našou návtsevou, objavili a zbombardovali Rusi. „Musel to byť kolaborant, čo prezradil našu polohu. Večer sme vyložili materiál, ostali tu len traja chalani z nočnej zmeny. Keď to priletelo, jeden bol vonku. To mu zachránilo život. Dvaja, ktorí boli vnútri, to neprežili. Andrej bol hentam na stene. Padlo to asi dva metre od neho. Roztrhalo ho na kusy,“ opísal nám zážitky z tej noci. Pri útoku prišli nielen o kamarátov ale aj celé technické vybavenie.
Yaroslavov kolega Vasiľ vo zvyškoch zbombardovanej dielne (zdroj: Marcel Rebro)
Nové tlačiarne už zohnali, potrebovali však do nich náplne – filamenty. Tie vlastne potrebujú stále. A na filamenty sme sa rozhodli spraviť zbierku. Jej hlavnou tvárou je práve Yaroslav. Chvíľu trvalo, kým sme kampaň doladili tak, aby bola v súlade s pravidlami darcovskej platformy DONIO, ktorú na realizáciu našich zbierok používame. Kamaráti z portálu, vďaka ktorému sa podarilo zrealizovať naozaj veľa skvelých a prospešných vecí, nám našťastie vždy a vo všetkom vychádzajú v ústrety. Snažia sa nájsť spôsob, ako veci urobiť tak, aby bolo všetko podľa pravidiel. Takže zbierku sme vyladili a odoslali na finálne schválenie. V pondelok ráno.
Pri ruskom útoku prišiel Yaroslav aj o svoj notebook, na ktorom vyrábal programy pre 3D tlač. Sľúbili sme mu nový. Janke sa notebook pre Yaroslava naozaj podarilo zohnať. Vybátrovala ho, namiesto honoráru, za PR článok pre firmu, z jej rodného mesta. Tešili sme sa, veľmi sme sa tešili, že spravíme Yaroslavovi radosť. Notebookom „pod stromček“ a aj financiami na filamenty. Tešili sme sa na stretnutie s dobrým človekom.
A teraz je Yaroslav mŕtvy! Ten Yaroslav, ktorému sa ústa nezastavili, keď vysvetľoval čo a ako robia. Normálne som si o ňom myslel že má ADHD. Ale len do okamihu, keď do ruky zobral nejakú výbušninu. Zrazu bol kľudný a sústredený. Yaroslav, ktorého sa raz Jana spýtala, či majú skúsenosti s „dračími dronmi“, zhadzujúcimi termit … a o chvíľu už horel na dvore malý termitový ohník. Ten stále vysmiaty a optimistický chalan.
Praktická ukážka horenia termitu (zdroj: Marcel Rebro)
„Yaroslavova“ kampaň je online. Žiaľ on si ju už nepozrie. Skončil „roztrhnutý na dva kusy“. Tak nám to popísal jeden z jeho kamarátov. Ale jeho spolubojovníci idú ďalej. Pomôžme im v ich práci a uctime si pamiatku Yaroslava:
Alebo prispejme na vianočné darčeky pre ukrajinských dronistov. S nimi Yaroslav spolupracoval najčastejšie. A oni určite pomstia jeho smrť.
