Ideme znovu do Ukrajiny, pán premiér. Okrem iného, vezieme aj drony pre Gruzínsku légiu. Pre tú légiu hrdlorezov, prostredníctvom ktorej, podľa vás, ukrajinská rozviedka organizuje puče na Slovensku. Jej veliteľ, Mamuka, sa tomu síce úprimne smeje, ale veľmi rád sa s vami stretne a porozpráva. Má totiž rozprávky rád.
Môžete sa k nám pridať. Jedno miesto v aute máme voľné. Itinerár sa vám bude určite páčiť. Skúsime vám ho v skratke priblížiť, včítane ľudí, s ktorými sa plánujeme stretnúť.
Tábor pre deti z ostreľovaného Nikopola
Predstavte si, pán Fico, že si idete do obchodu kúpiť svoju obľúbenú kokakolu. Vykračujete si po chodníku, je slnečný deň, na nebi ani mráčik, včielky v tráve bzučia. Zrazu ich prehluší bzukot z oblohy. Zdvihnete zrak a zbadáte malý dron, ktorý sa rúti priamo na vás. Hodíte sa inštinktívne na zem, dron vás tesne minie a exploduje pár metrov od vás. Keď sa pozviechate zo zeme, už nemyslíte na vás obľúbený nápoj. Premýšľate, ako sa nenápadne dostať domov a vymeniť si špinavé trenky. Toto nebol domotaný dôchodca, pán premiér. Toto bol ruský vojak, dronista, z výcvikovej základne za riekou Dneper. A z vás si spravil cvičný cieľ. Trénoval na vás, skôr ako vyrazí na ostrú misiu niekde na Donbase, Ak by vás trafil, určite by ste po pár mesiacoch neohurovali dôchodkyne klikmi na hotelovej izbe a neprevážali sa na skútri s frajerkou.
Zdá sa vám to neskutočné? Neskutočnejšie, ako že gruzínsky taxikári sú vlastne profesionálni pučisti? Môžete sa spýtať detí, čo navštívime v tábore na Zakarpatí. Sú to deti z mestečka Nikopol, ktoré ruská armáda používa ako cvičný polygón pre svojich dronistov a delostrelcov. Sú to deti, ktoré žijú doslovne s terčom na hrudi a ktoré nevedia, či sa dožijú nasledujúceho dňa. Keď sme tam prišli v októbri minulého roku, ruský dron zabil 14 ročné dievča, ktoré šlo do lekárne. Sú to deti, ktoré sa tešia, keď prší, je hmla a nízka oblačnosť. Lebo to je „dobré počasie“, keď nelietajú ruské drony a oni sa môžu aspoň na chvíľu pohrať s kamarátmi na ulici, bez rizika, že ich zabije ruský vojak.
Pastor Roman a jeho manželka Inna sa o tieto deti starajú. Na miestnej fare im organizujú stretnutia, kde aspoň na chvíľu môžu zabudnúť na hrôzy vojny. Vďaka skvelým ľuďom zo Slovenska, sme týmto deťom, mohli doniesť aspoň trochu dobra a lásky, vo forme vianočných darčekov.
Nezlomní rozdávajú vianočné darčeky pre deti z Nikopola
A rovnako, vďaka ľuďom zo Slovenska, ktorí nemyslia len sami na seba, sme mohli zorganizovať pre 65 detí z mesta sedemdňový tábor na západnej Ukrajine. Sedem dní bez vojny, bez sirén, ruských dronov a delostreleckých granátov. Ak vám niečo zvýšilo, z príspevkov a trafík pre neposlušných poslancov, môžete na ďalší tábor poslať pár drobákov.
Iryna z Odesy
O našej kamarátke Iryne z Odesy sme vám už písali. Nič sa nezmenilo. Manžel bojuje na fronte ako pyrotechnik, deti má u sestry v Nemecku. Volali si minule so sestrou, že čo nové. „Zásobníky plynu máme naplnené na 95%, tak hádam do konca vykurovacej sezóny nejak vydržíme,“ odpovedala sestra na otázku ako sa má. „To je dobré. Ja budem rada, keď sa konca vykurovacej sezóny dožijem,“ odpovedala Iryna. Odesa je totiž častým cieľom ruských náletov. Keď sme tam boli v júni 2023, trafili Rusi veľkosklad nápojov, pár sto metrov od nášho hotela. Zabili troch skladníkov z nočnej smeny. Podľa ruskej rozviedky a propagandy zničili sklad rakiet. Boli sme tam pán Fico. Okrem tých troch mŕtvych úbožiakov fakt len nápoje. Vám by sa to možno páčilo. Lebo kokakola.
Miesto, kde po ruskom nálete zahynul pracovník nočnej smeny vo veľkosklade nápojov (zdroj: Marcel Rebro)
Iryna pracuje ako dobrovoľníčka. Zháňa prostriedky na zdravotnícky materiál, kompletuje lekárničky pre vojakov a doručuje ich na tie najhorúcejšie miesta na fronte. My jej pomáhame s turniketmi na zastavenie masívneho krvácania. Našu zbierku na turnikety môžete podporiť tu.
Obrancovia Chersonu
V Odese sa k nám pridá náš kamarát, fotograf Boris Buchman. Je to ruskojazyčný Žid a rád vám porozpráva, ako to bolo s pogromami na ruskojazyčné obyvateľstvo v Odese a ako už mal byť dávno mŕtvu. Teda podľa ruskej propagandy, ktorú vy tak usilovne papagájujete. Boris jej ale neverí a robí všetko preto, aby ruská horda čím skôr odtiahla do stepí, kam patrí. Podľa ruskej propagandy by Boris mal byť už dávno mŕtvy. Napriek tomu stále pomáha obrancom Ukrajiny

Súvisiaci článok: „Mŕtvy muž“: ruskojazyčný Žid Boris z Odesy
Spoločne vyrazíme do Chersonu. Tam bojuje jeho synovec Vilen. Je bojový medik v 192. batalióne 124. brigády. My jeho jednotku voláme „Chersonskí piráti“. Podnikajú totiž cez Dneper pirátske výpady na územia okupované Rusmi a snažia sa im tam znepríjemniť život, ako sa len dá. Pri svojej práci využívajú prieskumné drony Mavic 3PRO a nejaké im vezieme.
V tábore „Chersonských pirátov“ (zdroj: Boris Buchman)
Drony nesieme aj pre chalanov z 36. brigády námornej pechoty, ktorá tiež bojuje pri Chersone. Bezpilotných prostriedkov je stále nedostatok a preto na prieskumné drony môžete prispieť aj vy, pán Fico.
Pyrotechnici zo Záporožia
Z Chersonu budeme pokračovať po línii frontu, na sever, do Záporožia. Tam najskôr navštívime pyrotechnikov zo 110. brigády. Chalani vyrábajú muníciu pre drony a telá munície tlačia na 3D tlačiarňach. Ich veliteľom bol večne usmievavý Yaroslav. Už nie je. Spolu s ďalšími troma spolubojovníkmi zahynul v pondelok 25. novembra 2024. Deň predtým, ako sme spustili kampaň na náplne do 3D tlačiarní, ktorej je tvárou.

Súvisiaci článok: Vianočný darček in memoriam
Yaroslav už svoj darček nedostane. Zabili ho Rusi. Jeho kolegovia však pokračujú a my tiež. Tlačia o stošesť a potrebujú ďalšie filamenty do 3D tlačiarní.
Mahno z Hulajpole
Muníciu, podobnú tej, ako vyrábajú Yaroslavovi kolegovia, používajú aj dronisti z jednotky „Mahno“ 102. brigády. Za tými sa zastavíme cestou na Donbas. Pôsobia v dedine Hulajpole, východne od mestečka Pokrovske. Na Vianoce sme im doniesli okrem dronov, aj nabíjacie stanice EcoFlow. Pomôcť nám elektrifikovať ukrajinský zákop môže každý.
Jedným z chalanov, ktorých sme tam stretli, bol aj Stas. Mladý chalan, na fotke vedľa Jany, s nášivkou NEZLOMNÍ na pleci. Mal život pred sebou a miloval ho, rád sa smial. Deň po našej návšteve zahynul. Zabili ho Rusi. Pýtali sme sa jeho veliteľa, čo môžeme spraviť. Pre jeho rodinu, pre jeho kamarátov. „Dodajte nám viac dronov,“ odpovedal stručne.
Stas, na fotke s nášivkou NEZLOMNÍ, vedľa Jany (zdroj: Marcel Rebro)
Dronisti na Donbase
Hlavným cieľom tejto cesty bude, pán Fico, podpora dronistov na Donbase. Situácia tam nie je jednoduchá, ale verte nám, že tam na mieste to vyzerá inak, ako z pohodlia luxusného bytíku, kúpeného výhodne od straníckeho kolegu. Len taký malý príklad, pán premiér. Bachmut Rusi dobyli, za cenu obrovských strát, v máji 2023. Teraz, teda po roku a pol, sa snažia obsadiť Časiv Jar. Viete ako ďaleko je zo západného okraja Bachmutu k východnému okraju Časiv Jar? Necelých päť kilometrov. Päť kilometrov za rok a pol. Za cenu tisícov a tisícov zabitých a zranených. Tak tomu sa povie úspešná špeciálna trojdňová operácia, že pán premiér?
Najväčšie straty Rusom spôsobujú dronisti. Vytvárajú medzi našimi pozíciami a útočiacim nepriateľom „sanitárnu“ zónu. Pri našej poslednej návšteve, jedna čata dronistov z 12. brigády „AZOV“ za jeden jediný deň poslala do ruského pekla 178 útočiacich Orkov a 131 zranila. Jedna čata, čiže cca 30 chlapov, vyradila v podstate celý ruský batalión. A straty na našej strane? NULA, ZERO! Takto sa to robí do psej matere!
Operátor dronu „Mohilčik“ pred štartom (zdroj: Marcel Rebro)
A podobne je to na celej línii frontu. Rusi síce pomaly postupujú, ale za cenu nepredstaviteľných strát na životoch a technike. Tak nepredstaviteľných, že aj Putinov kamarát Kim stiahol svojich hrdinov z Kurska. Aj keď zlé jazyky tvrdia, že odišli potom, ako im ruskí politruci zablokovali prístup na Pornhub … my nevieme, ale možno váš minister vnútra by niečo odhalil.
Na Donbase doručíme drony ďalej týmto jednotkám:
- 12. špeciálna brigáda „AZOV“
- 10. horská útočná brigáda „EDELWEIS“
- 20. samostatný pluk bezpilotných systémov „K2“
- 109. brigáda teritoriálnej obrany
- 53. brigáda teritoriálnej obrany
Gruzínski pučisti
Úplne na záver sa stretneme s chalanmi s Gruzínskej légie. Po ceste sa ale ešte zastavíme u kamarátov z 15. mobilného pohraničného oddielu pohraničníkov „Oceľová hranica“. Nesieme im drony, rovnako ako gruzínskym taxikárom, vo voľnom čase organizujúcim puče na Slovensku.
Nebude to jednoduchá cesta. Najazdíme ako vždy okolo 5000 kilometrov. Veľkú časť po cestách ostreľovaných Rusmi alebo poškodených ruskými náletmi. Ak by ste si to chceli skrátiť, je tu jedna možnosť, pán Fico. Taxikári z Gruzínskej légie momentálne pracujú v Kursku. A Kursk je predsa vo vašom milovanom Rusku. Takže sa stačí dohodnúť s Voloďom (tým z Kremľam, nie z Kijiva), aby vám vybavil priepustku a je to. Pokecáte s Mamukom, vrátite sa do Moskvy, poreferujete šéfovi a môžete fičať na Súmračnú. Po ceste si môžete odskočiť do 5 hviezdičkového hotela v Hanoji, kde zmyjete prach z bojiska v zlatej vani a môžete aj natočiť motivačné videjko pre vašich voličov. Čo vy na to, pán premiér?
Plán C (B sa už minul)
Uvedomujeme si pán Fico, že váš pracovný program je nabitý. Je dosť možné, že v čase našej cesty bude napríklad bude výstava omaľovániek národnej umelkyne Martinky Šimkovičovej v SNG. Alebo dernéria ďalšej verzie slovenskej hymny od Oskara Rózsu. Takže ak by ste s nami nemohli ísť, môžete aspoň prispieť pár eurami na naše aktuálne kampane na platforme DONIO :
Ďakujeme za Slovensko a našich ľudí pán Fico!