Robert Fico je majster politického kung-fu. Doma silno rusofilný, v Bruseli zázračne proeurópsky. Ráno na Slovensku vyhlási, že „Ukrajina je agresor“ a „Putin je mierotvorca storočia“, poobede už sedí v Bruseli, potichu prikyvuje ako poslušný školák, len aby mu náhodou Ursula nezobrala desiatu v podobe eurofondov.
Robo hrá na dve strany tak elegantne, že by ho mohli zaradiť medzi obojživelníkov – politických. Na domácej scéne to vyzerá ako sitcom. Danko mu robí kulisu, Blanár kričí niečo o odpúšťaní Rusku a Kalinák sa len potmehúdsky usmieva, akoby už vedel, na ktorom poschodí má Fico kanceláriu. Pre prípad.
Ale keď Robo vystúpi v Bruseli, zrazu žiadne veľkohubé vyhlásenia, žiadne „Slovensko nepodporí vojnu!“ Tam je ticho, pohľad do zeme, a pot na čele, akoby ho už za rohom čakal ruský diplomat s termoskou. Lebo pozor, Vladimír Vladimirovič Putin síce pôsobí ako dedko, ktorý zbiera mince a tanky, ale z duše neznáša jedno: keď sa mu niekto tvári ako kamarát a za rohom bozkáva ruky Bruselu.
A Fico mu to robí pravidelne. Doma mu posiela pusinky, volá ho „mierový líder“, ale potom ide do EÚ a potichu schváli miliardu pre Ukrajinu, lebo… „nás to ekonomicky neohrozuje“. To je ako keby si od mafiána požičal peniaze, nazval ho bratom, a potom ho nahlásil polícii a čudoval sa, že ti horí garáž.
Putin nie je analytik RTVS. Putin má iné metódy spätnej väzby. Uvarí čaj. Otvorí okno. Zavolá kamaráta „Roba zo Slovenska“, nech sa príde porozprávať. Neformálne. O priateľstve. Možno aj o gravitácii. A Robo vie. Vie, že Vladimírov čaj je taký silný, že ti po ňom prestanú fungovať obličky, pamäť, a niekedy aj svedomie – hoci v jeho prípade to posledné nehrá až takú rolu.
A ten výhľad z okna? Vraj úchvatný. Krásne vidno celú Moskvu. Teda… kým nestojíš na parapete. Robo si pri tej predstave možno každú noc kontroluje, či má doma plastové okná s detskou poistkou a či mu náhodou Kalinák neposiela čajové sety.
Fico si myslí, že je šikovný. Doma natáča prokremeľské telenovely, v Bruseli ticho hrá v komparze. Sem tam sa síce natlačí do popredia, aby ho fanúšikovia doma videli, ale to je všetko. Je poslušný komparzista, čo plní pokyny režiséra.
Ale pozor: táto hra má publikum. A Putin nechodí na potlesk. On chodí na tretiu dejstvo: (samo)vraždu. A keď sa raz rozhodne, že Robo nie je užitočný kamarát, ale trápna postava, ktorá sa prejedla koláča na oboch stranách… tak bude po čaji. Doslova.
Nezlomní Roba na čaj s výhľadom nepozývajú. Pozvali sme ho ale viackrát, aby šiel s nami na „výlet“ do Ukrajiny. Aby sa pozrel ako „tam žiadna vojna nie je“. Ponuku neprijal.
My chodíme k vojnou sužovanému susedovi pravidelne. Prinášame odtiaľ svedectvá o tom, ako vyzerá „ruský mier“. A tam prinášame pomoc. Vojakom aj civilistom. Vďaka vám, dobrí ľudia.
ĎAKUJEME!
