Toto je otázka, ktorú s Jankou počujeme každú chvíľu. Viktoria mala s nami ísť na rehabilitačný tábor pre 114. brigádu už v lete. Žiaľ nevyšlo to. Teda vyšlo. Tábor sa uskutočnil, len nám okolnosti neumožnili sa na ňom zúčastniť.

O to lepšie je to teraz. Sme tu v plnej zostave a je to skvelé. My dvaja fotíme a robíme rozhovory, Viki učí deťúrence anglicky. Alebo oni ukrajinsky? Ťažko povedať. Je to ale úplne jedno. Dôležité je, že deti, ktoré prišli o ockov, našli v našej Viki kamošku s ktorou sa môžu zahrať, porozprávať sa, učiť sa …

… chcel by som napísať viac, ale nedá sa. Malá Soňa a Timur ma už ťahajú za rukáv a prekrikujú sa „Kde je Viki?“

Už plánujeme ďalší tábor pre deti zo 114. brigády. Tento krát na Slovensku – v polovici novembra. Viki samozrejme nebude chýbať. Už je naša. Je nezlomná.

Nič z toho by ale nebolo možné bez vás. Bez dobrých ľudí zo Slovenska, ktoré nám pomáhajú konať dobro.

https://donio.sk/sedem-dni-bez-vojny

ĎAKUJEME