Vždy keď napíšeme o tábore pre deti z Ukrajiny, priletíš do komentárov ako morálny inkvizítor z gauča a položíš svoju veľkú filozofickú otázku: „A čo ste spravili pre deti z Palestíny, Libanonu? A čo Irán? Veď dieťa ako dieťa.“
No tak dobre. Tu to máš. Spustili sme už tretiu kampaň na pomoc utečencom pred vojnou v Libanone. Skutočnú pomoc. Nie status. Nie múdrosť vygrcnutú medzi dvoma videami o chemtrails a Sorosovi. Reálnu zbierku pre reálnych ľudí, ktorí utekajú pred reálnou vojnou.
https://donio.sk/libanon-utecenci
A teraz nás zaujíma jediné: čo spravíš ty?
Lebo vieš, písať „dieťa ako dieťa“ je strašne lacné, keď ťa to stojí presne nula eur a nula minút času. To je tá humanita z gauča. Veľké srdce, malý skutok, nulový výsledok. Morálny maják, čo svieti len v komentároch.
Urobili sme teda presne to, čo od nás neustále teatrálne pýtaš. Pomáhame aj inde. Nielen tam, kde sa ti to hodí do tvojej malej krčmovej geopolitiky. Lebo keď je dieťa naozaj dieťaťom, nepotrebujeme vedieť, akou rečou kričí od strachu.
Takže, hej kamarát, čo teraz spravíš? Ostaneš len hrdina spoza klávesnice, alebo dokážeš, že tvoje reči nie sú len kopa sračiek a naozaj pomôžeš?
Lebo ak aj teraz ostaneš pri svojom tradičnom internetovom kvílení, priznajme si konečne pravdu: tebe nikdy nešlo o palestínske deti, iránske deti ani o nijaké iné deti. Tebe išlo len o to, aby si nemohol zniesť pohľad na pomoc Ukrajine bez svojej povinnej dávky lacného cynizmu.
Tak šup. Peňaženka, nie klávesnica.
Tentoraz už bez výhovoriek.
A teraz bez irónie. Ďakujeme všetkým ľuďom so skalibrovaným morálnym kompasom, ktorí nepotrebujú zneužívať cudzie utrpenie na komentárové cvičenia, ale keď treba, jednoducho pomôžu. Tým, ktorí chápu, že nešťastie sa nemeria podľa vlajky, národnosti ani podľa toho, či sa im to práve hodí do internetovej hádky. Vďaka vám má solidarita ešte stále obsah.
NEZLOMNÍ – Jana Čavojská a Marcel Rebro
