Na moskovskej prehliadke víťazstva tento rok chýbalo viac vecí. Napríklad víťazstvo. Ale začnime technikou, lebo tá bola kedysi hlavným bodom programu. Ruské impérium zvyklo na Červenom námestí predvádzať oceľové monštrá, ktoré mali Západu nahnať strach, Ukrajine zobrať chuť na odpor a domácemu publiku vysvetliť, že chladnička je síce prázdna, ale vlasť má aspoň rakety.
Lenže tento rok sa ťažká technika objavila najmä tam, kde je dnes ruskej armáde najbezpečnejšie – na veľkoplošnej obrazovke. Tanky, húfnice a zázračné stroje sa premietali ako spomienka na časy, keď sa ešte Kremeľ tváril, že má čím ohromiť svet. A tak sme nevideli ani legendárny tank Armata, tú pýchu ruskej techniky, ktorá má zrejme najdokonalejšiu stealth technológiu na svete. Nevidia ju Ukrajinci na fronte, nevidia ju ruskí vojaci v boji a najnovšie ju nevidia ani diváci na Červenom námestí.
Škoda. Mohla to byť nádherná ukážka. Najprv slávnostný prejazd tanku Armata pred mauzóleom, potom tridsať sekúnd napätého ticha, následne dym, cúvanie, zúfalý ruský technik s kladivom a nakoniec tradičná evakuácia nepojazdného zázraku priamo z centra impéria. Niečo medzi vojenskou prehliadkou, divadlom absurdity a reklamou na odťahovú službu.
Chýbala aj letecká veľkoleposť. Teda, lietadlá sa objavili, ale ruská propaganda už zjavne pochopila, že v roku 2026 je bezpečnejšie poslať do vzduchu pixely ako pilotov. A keď už sa do programu dostali aj počítačovo dorobené zábery, vyzerali presne tak, ako dnes vyzerá ruská štátna moc: veľké ambície, lacné spracovanie a realita, ktorá sa rozpadáva pri prvom pohľade zblízka.
Na prehliadke chýbalo aj symbolických 350 tisíc čiernych plastových vriec – skutočná bilancia Putinovej vojny. Jedno za každého muža, ktorého Kremeľ poslal zomrieť do cudzej krajiny a potom sa tvári, že nikdy neexistoval. Lebo Rusko svojich mŕtvych často ani nezbiera, nevracia ich matkám a nepriznáva ich mená. Necháva ich ležať na ukrajinskej černozemi ako hnojivo pre slnečnice. To by bola pravá moskovská prehliadka: nie Deň víťazstva, ale Deň čiernych vriec.
Samozrejme chýbal aj mobilný internet, ako je v poslednom čase v rusku dobrým zvykom. Veľmoc, ktorá vraj bojuje s celým NATO, si pre istotu vypne dáta, aby jej do prehliadky nevletela realita. Tanky na obrazovke, lietadlá z počítača, internet v režime špeciálnej offline operácie.
Chýbal aj premiér Fico. Teda fyzicky sa do Moskvy nakoniec dopravil, čo je pri jeho politike na všetky štyri svetové strany samo o sebe logistický výkon. Doma sa pred tupovoličom prezentoval ako štátnik, ktorý sa nebojí Bruselu, Pobaltia, Ukrajiny, ani zdravého rozumu. Lenže na samotnej prehliadke tradične nebol. Lebo Fico má zahraničnú politiku postavenú na princípe: v Moskve sa ukloniť, v Bruseli natiahnuť ruku a doma kričať, že za všetko môže Západ.
Fico sa ukázal až na recepcii. Tam sa už mohol bezpečne motať medzi svojimi – nie medzi víťazmi, ale medzi tými, ktorí si víťazstvo musia premietať na obrazovke. Pôsobil opuchnuto, neprítomne a s výrazom človeka, ktorý sa síce dostavil, ale jeho pečeň mala k celej zahraničnopolitickej misii výhrady.
A čo teda na prehliadke bolo?
Boli tam severokórejskí vojaci. To je vlastne dokonalý obraz dnešného Ruska. Krajina, ktorá sa celé desaťročia tvárila ako veľmoc, dnes potrebuje na Červenom námestí pochodujúcu reklamu na režim Kim Čong-una. Niekdajší Sovietsky zväz chcel súperiť s Amerikou. Putinovo Rusko sa dopracovalo k tomu, že mu na oslavu víťazstva nad nacizmom pochodujú vojaci z najväčšieho skanzenu stalinizmu na planéte.
Putin chcel ukázať impérium. Ukázal slabosť a hanbu zabalenú do kulís Potemkinovskej dediny.
A práve preto má zmysel podporovať Ukrajinu tam, kde to Rusko bolí najviac – v realite, nie na veľkoplošnej obrazovke.
Kým Moskva premieta tanky, Ukrajinci potrebujú drony, ktoré vidia. Kým Putin ukazuje kulisy impéria, ukrajinskí obrancovia potrebujú oči nad frontom. Každý prieskumný dron znamená skôr odhalený ruský útok, presnejšie rozhodnutie, menej zbytočne riskovaných životov a väčšiu šancu, že sa obrancovia vrátia domov živí.
Ak chcete namiesto propagandistických kulís pomôcť skutočným ľuďom v skutočnej vojne, prispejte na drony pre Ukrajinu.
Zbierka na prieskumné drony:
https://donio.sk/drony-pre-ua
Lebo ruské tanky môžu miznúť z prehliadok. Na fronte ich však treba nájsť skôr, ako začnú zabíjať.
