Chodíme s deťmi z Chersonu na kúpalisko. Pre naše deti je to obyčajná vec. Voda, smiech, šmýkačky, slnko, letná pohoda. Pre deti z Chersonu je to naozajstný zázrak. Chvíľa bez sirén, bez výbuchov, bez ruských dronov a bez strachu. A potom zistíte niečo, čo vás pichne priamo do srdca: veľa detí z Chersonu nevie plávať. Hoci majú desať, jedenásť, dvanásť rokov.

Nie je to hanba. Je to krutý fakt vojny. Nie preto, že by nechceli. Nie preto, že by sa hanbili. Ale preto, že sa to jednoducho nemali kde naučiť. Keď vyrastáte v meste, kde russi ostreľujú všetko, čo sa hýbe, kde je obyčajná ulica cieľom a kde aj cesta von z domu môže byť lotériou o život, aj také obyčajné kúpalisko sa stane luxusom z iného sveta.

Nie každý tomu rozumie. Ale Eduard Buraš tomu rozumie. Sám pracuje s deťmi z Ukrajiny. A keď zbadal naše fotky z kúpaliska, nevidel len fotky. Videl deti, ktoré potrebujú pomoc. Nevypisoval dlhé komentáre. Nečakal. Zavolal: „Nepotrebujete nejaké pomôcky na plávanie?“

A potom sadol do auta a ešte v ten večer prišiel z Košíc až do Lopeja. Takmer 170 kilometrov sem a potom domov, 5 hodín v aute. Len preto, aby deťom, ktoré vojna obrala aj o také obyčajné veci, ako je naučiť sa plávať, priniesol pomoc.

Nepoznali sme sa. Už sa poznáme. A vieme, že máme ďalšieho priateľa. Takto vzniká sieť dobra. Nie veľkými rečami. Nie statusmi o hodnotách. Ale tým, že človek zbadá potrebu, zdvihne telefón, sadne do auta a príde.

Ďakujeme, Eduard.

A ak môžete, pridajte sa aj vy. Každé euro nám pomáha spraviť týchto 14 dní bez vojny krajšími, bezpečnejšími a radostnejšími. Kúpalisko, výlety, šport, jedlo, drobnosti, ktoré sú pre naše deti bežné, ale pre deti z Chersonu často naozajstný zázrak.

Pomôcť môžete tu:

https://donio.sk/detom-chersonu

Ďakujeme.