Včera sme fotografovali na stabpunkte. Lepšie povedané, v malej podzemnej nemocnici, kde zachraňujú životy vojakom, raneným na fronte. Vojak mal šťastie v nešťastí. Evakuácia trvala „len“ tri hodiny. Takmer zázrak v tom, ako vyzerá zóna smrti – zranení sa k lekárom často dostanú až po niekoľkých dňoch.
Viac ako tri hodiny potom trvala operácia. Priviezli ho už bez ľavej ruky, zvyšky ľavej nohy mu viseli zo stehna, nepodarilo sa zachrániť ani tri prsty pravej ruky, v tele aj v hlave mal črepiny, vytieklo z neho strašne veľa krvi.
Pohľad na torzo jeho tela na operačnom stole by mi FB nedovolil zverejniť a vám by zrejme z neho prišlo zle.
Ale po takejto skúsenosti nenávidím vojnu ešte viac. Aj ruských agresorov, ktorí napadli susednú krajinu a zabíjajú a mrzačia jej obyvateľov. Je neskutočne ťažké čeliť takým náložiam bolesti, s akými sa tu človek stretáva na každom kroku.
Naša zbierka na turnikety a zdravotnícky materiál stále beží:
ĎAKUJEME
