Ľudkovia dobrí, ste naozaj skvelí. Za prvých 24 hodín zbierky pre Fumiho sa podarilo vyzbierať peniaze na 5000 porcií! Zabezpečí ich nezlomný 77 ročný Japonec Fuminori Tsuchiko, ktorý denne rozdá 500 obedov obyvateľom charkivského sídliska Saltivka.
Janka mu dnes volala dobré správy. Veľmi sa potešil a posiela na Slovensko obrovské ARIGATO!
Keď v roku 2022 začali na Charkiv dopadať ruské bomby, väčšina ľudí utekala. Fuminori Tsuchiko, sedemdesiatpäťročný dôchodca z Tokia, však urobil pravý opak. Zbalil si batoh, prišiel do mesta na východe Ukrajiny — a zostal. Nie ako novinár, nie ako politik, ale ako obyčajný človek, ktorý nechcel stáť bokom, keď iní trpeli.
Najprv žil s miestnymi v podzemí, na stanici metra Heroiv Pratsi, ktorá sa stala útočiskom pre stovky obyvateľov. Spal na zemi, jedol z konzervy, zdieľal chlad a strach, keď sa vonku ozývali sirény. No zatiaľ čo mnohí stratili nádej, Fumi v nej našiel svoj zmysel. Rozhodol sa, že keď sa život vracia späť na povrch, on tam vyjde s ním — a prinesie so sebou niečo, čo ľudia v rozbombardovanom meste veľmi potrebujú: teplé jedlo a ľudskosť.
Tak vznikla Fumi Caffe — malá jedáleň v štvrti Saltivka, kde každý deň pripravujú stovky porcií jedla pre chudobných, seniorov, vysídlených ľudí a predovšetkým pre deti. Každý, kto príde, dostane bezplatne polievku, hlavné jedlo, šalát a niečo sladké — a nikto sa nepýta, či si to môže dovoliť. Mnohým to zachránilo zdravie a možno aj život. A pritom to nie je drahé: jedno obedové menu vychádza len na približne 50 centov.
Ale Tsuchiko veľmi rýchlo pochopil, že človek nežije len z chleba. Vidieť stovky detí, ktoré síce dostali jedlo, ale stratili detstvo, ho nenechalo chladným. Preto pri kaviarni otvoril malú anglickú knižnicu — regál plný kníh, ktoré sám zháňal z darov z Japonska a zo Západu. Deti si tam môžu prísť čítať, učiť sa nové slová, cestovať fantáziou do iných svetov, kde nie je hukot výbuchov, ale spev vtákov a smiech.
Pre mnohé z nich je to prvý kontakt s cudzím jazykom, pre iné únik z každodennej reality. Fumi ich učí, že čítanie je rovnako dôležité ako plný tanier — pretože sýti myseľ a dušu. Hovorí, že jeho cieľom je „nakŕmiť každé dieťa, ktoré to potrebuje — jedlom aj nádejou“.
Tsuchiko financuje celú činnosť z darov. Každý víkend stojí v centre Charkiva s transparentom, rozdáva úsmevy a prijíma drobné príspevky, ktoré premieňa na kilogramy múky, mäsa a zeleniny. Hovorí po japonsky, trochu po anglicky a veľmi po srdci — a to stačí.
Jeho príbeh sa stal symbolom nezištnej solidarity. Nie ako heroický vojenský čin, ale ako každodenný zázrak láskavosti. V čase, keď svet hovorí o zbraniach a sankciách, Fuminori Tsuchiko ukazuje, že aj lyžica polievky a jedna rozprávková kniha môžu byť zbraňami proti zúfalstvu.
Fumi sa usmieva, keď hovorí, že neplánuje odísť. „Zostanem, kým tu budem potrebný,“ dodáva potichu. A možno práve v tom je jeho najväčšia sila — že je obyčajný človek, ktorý si vybral byť ľudským.
Pomôžme mu, aby mohol pomáhať naďalej.
https://donio.sk/pozvi-na-obed
ĎAKUJEME
NEZLOMNÍ – Jana Čavojská a Marcel Rebro
