Ak prestane bojovať Rusko, bude koniec vojny!
Ak prestane bojovať Ukrajina, bude koniec Ukrajiny!
Igor vyrába na Ukrajine drony. Ich životnosť je krátka, no úloha kľúčová.

Prvá siréna zaznie Charkivom hneď po prvých Igorových vetách. Zákazníci reštaurácie neodložia vidličky, už ani nezdvihnú pohľad. Ani Igor Krynyčko jej nevenuje pozornosť a ďalej rozpráva o tom, ako začal po 24. februári 2022 vyrábať drony.

56-ročný inžinier ešte ako dieťa rád vyrábal modely lietadiel. Celý život však robil manažéra a predajcu hocičoho. Keď začala vojna a z balkóna videl prvé ruské rakety, odviezol ženu, synov a sestrinu rodinu na západnú Ukrajinu. Naspäť priviezol humanitárnu pomoc – a vozil ju ešte pár týždňov. Potom si uvedomil, že vojakom treba pomáhať inak. Že potrebujú drony. „Vojaci musia vedieť, čo sa okolo nich deje, či je napríklad bezpečné postupovať vpred,“ vysvetľuje. V máji 2022 dal preto dokopy ľudí z charkovskej univerzity a založil konštrukčnú kanceláriu.

Ukrajina je príklad toho, ako vojna dokáže naštartovať technologický vývoj: zaregistrovalo sa približne dvesto spoločností, ktoré vyvíjali drony. Do dvadsať má reálne výsledky. Igorov Skyassist a dron Sirko patrí medzi ne.

Ale prečo vyvíjať nový dron, keď existujú napríklad čínske mavicy? „Lebo nie sú také, aké armáda potrebuje,“ hovorí Igor. „Dron typu krídlo dokáže zaletieť väčšie vzdialenosti, vydrží dlhšie vo vzduchu a funguje s rádiosignálom, nie gps, cez ktorú by ho nepriateľ zaspufoval.“

reklama

Prvý prototyp mal hotový v júli 2022. Vznikol v Igorovej kuchyni. „Bol strašný. Ale pomohol nám v ďalšom vývoji.“ Preletel 140 kilometrov a potvrdil, že krídlo musí byť čo najmenšie. „Pochopili sme aj to, že jeden, dva, tri drony môžeš vyrobiť v kuchyni. Ale jeden, dva, tri drony nepomôžu na fronte. Musíme vyrábať veľa.“

A tak postavili malý závod. V Charkove sa nenachádza, a kde presne je, to mi Igor nepovie. Lebo napríklad pred pár mesiacmi Rusi zbombardovali budovu v Černihive, kde sa práve konalo supertajné stretnutie vývojárov a výrobcov dronov. Hoci presné miesto podujatia oznámili zaregistrovaným a prevereným účastníkom len ráno pred jeho začiatkom, aj tak sa táto informácia dostala k nepriateľom. Sedem ľudí zomrelo, 42 bolo zranených. Väčšina účastníkov konferencie stihla po vzdušnej výstrahe zbehnúť do krytu. No keďže budova bola v centre mesta, mŕtvi a zranení boli aj medzi okoloidúcimi. Akékoľvek miesto, spojené s výrobou dronov, odvtedy chránia dvojnásobne.

Sirko má momentálne na konte niekoľko stovák krídlových dronov. Okrem ich výroby musí školiť ich operátorov, aby vedeli, ako s nimi lietať. Igor vie, že jeho krídlo niekedy vyletí dvakrát a už ho zničia. Stojí pritom okolo šesťtisíc eur. „Jeden vojak s ním lietal päť dní. No odhalil nepriateľskú techniku za milión dolárov a Ukrajinci ju mohli zničiť. Splnil svoju úlohu,“ argumentuje Igor.

Ďalšie sirény. Igor rozpráva, že Sirka už úspešne testovali na štandardy NATO. S treťou sirénou spomenie legendu o Ivanovi Sirkovi, kozáckom atamanovi záporožského vojska zo 17. storočia, ktorý vraj neprehral ani jednu bitku. Preto mu údajne po smrti odrezali pravú ruku a používali ju vo vojnách ako talizman. „Ivan bol Charkovčan, aj ja som Charkovčan. Ako inak sme mohli nazvať dron?“ usmieva sa Igor, keď sa vzduchom ozýva štvrtá siréna počas nášho rozhovoru.

Vojna, ako každá kríza, je katalyzátorom technologických inovácií. Ale Ukrajina nedokáže zabezpečiť dostatok dronov pre každú jednotku, ktorá ich potrebuje. Čo si vojaci nezoženú, to nemajú. Preto každý oslovuje rodinu, kamarátov, dobrovoľníkov, snaží sa popri bránení svojej krajiny a plnení bojových úloh fundraisovať a zbierať peniaze. Presne takým ľuďom svojou troškou pomáhame aj my. Drony odovzdávame priamo do rúk operátorom, ktorých sme stretli a poznáme ich príbehy. Ak chcete pomôcť aj vy, tu je naša zbierka na Doniu:

https://www.donio.sk/darceky-pre-putina

Zaujíma ma pomoc vlády vývojárom. „Pomáha,“ tvrdí Igor. „Než začala vojna, potrebovali by sme na takýto vývoj a výrobu toľko povolení, že by zabrali celú miestnosť. Teraz ich stačí už len toľko, koľko sa zmestí na stôl. A v lete nám odpustili dane.“

Nie je toto príliš málo, priam samozrejmosť, ktorú by vláda krajiny vo vojne mala urobiť? „Keď budem rozmýšľať len nad tým, že vláda nepomáha dostatočne a preto sa mi nedarí, nič nové nikdy nevznikne. Je dobré, keď niekto pomôže, ale nie je to najdôležitejšie. Ty sám musíš robiť.“