Ak by existovala súťaž v tom, ako obhajovať agresiu bez toho, aby ste ju museli obhajovať, slovenský premiér Robert Fico by už dávno držal zlatú medailu. Nie je to lacné „Rusko má pravdu“. Je to sofistikovanejšie. Kultivovanejšie. Európske. A o to nebezpečnejšie.
Začnime základným stavebným kameňom.
„Nikto nespochybňuje, že Rusko porušilo medzinárodné právo. Ale Rusko malo vážne bezpečnostné dôvody.“
— Robert Fico, máj 2024, vyjadrenie pre americké a európske médiá počas návštevy USA
Toto je majstrovský ťah. Najprv uznať porušenie práva – len aby to znelo rozumne – a hneď vzápätí ponúknuť agresorovi alibi. Invázia sa tým mení zo zločinu na reakciu. Rakety na mestá nie sú útok, ale následok „bezpečnostných obáv“. Kto by sa potom čudoval?
Pokračujme druhým krokom manuálu: presuň vinu na obeť.
„Prezident Zelenskyj túto vojnu potrebuje.“
— Robert Fico, apríl 2024, rozhovor pre médiá počas zahraničnej cesty
Samozrejme. Nie Rusko potrebuje vojnu, Ukrajina ju potrebuje. Nie agresor ju vedie, obeť z nej profituje. Ak vám to znie povedome, je to preto, že ide o jeden zo základných naratívov ruskej propagandy: vojna ako politický marketing Kyjeva.
Ďalší krok: zosmiešniť pomoc.
„Zelenskyj chodí po Európe, žobre a vydiera ostatných, aby dostal peniaze a zbrane.“
— Robert Fico, marec 2024, verejné vyjadrenie, citované zahraničnými médiami
Žobranie. Vydieranie. Takto sa v Ficovom svete volá obrana krajiny, ktorej sused poslal tanky, rakety a drony. V tomto bode už agresor úplne zmizol zo scény. Zostáva len otravná obeť, ktorá si dovoľuje žiadať solidaritu.
Teraz prichádza kapitola „mier“. Tá je obzvlášť dôležitá, lebo znie pekne.
Sankcie proti Rusku sú podľa Fica „nezmyselné a škodlivé“ a vojenská pomoc Ukrajine „len predlžuje vojnu“.
— opakovane, od jesene 2023 po rok 2024, tlačové konferencie a vyjadrenia pre Reuters
Preklad do ľudskej reči je jednoduchý: netlačme na agresora, netrestajme ho, nebráňme sa. Lebo to by bolo „predlžovanie vojny“. Logika, podľa ktorej by hasiči mali prestať hasiť, aby sa požiar rýchlejšie skončil.
A keď už hovoríme o peniazoch.
„Odmietam z princípu, aby sa zmrazené ruské aktíva použili na financovanie vojny.“
— Robert Fico, január 2024, stanovisko k návrhom EÚ
Ruské peniaze nemajú ísť na obranu pred Ruskom. To by predsa bolo neslušné. V Ficovom svete je princíp dôležitejší než životy civilistov. Princíp, ktorý má zvláštnu vlastnosť – vždy funguje v prospech agresora.
Fico nikdy nepovie, že bombardovanie nemocníc je správne. Nikdy netlieska masakrom. Nikdy nepovie vetu, za ktorú by ho bolo možné trestne stíhať. Namiesto toho robí niečo oveľa rafinovanejšie: vytvára jazyk, v ktorom sú tieto veci pochopiteľné, relativizované a rozpustené v „geopolitike“.
Z právneho hľadiska je krytý. Z morálneho hľadiska je to čistá normalizácia násilia.
Slovenský Trestný zákon na toto správanie nemá paragraf. Schvaľovanie terorizmu postihuje len vtedy, keď ho páchajú neštátni aktéri. Keď rovnaké metódy používa štát – bombardovanie civilnej infraštruktúry, zastrašovanie obyvateľstva, ničenie miest ako nástroj nátlaku – právo mlčí. A v tomto tichu sa dá obhajovať masové násilie bez trestnej zodpovednosti.
Fico sa pohybuje presne v tejto slepej zóne. Vždy tesne pod hranou trestnosti. Vždy dostatočne opatrne, aby ho nebolo možné stíhať. Ale vždy dostatočne jasne, aby jeho slová posilňovali agresora a oslabovali obeť. To nie je hlúposť. To je kalkul. Cynický, chladný a nebezpečný.
Ak sa s tým zmierime ako so „súčasťou pluralitnej diskusie“, vzdávame sa niečoho podstatného. Nie slobody slova, ale schopnosti pomenovať veci pravým menom. Lebo v momente, keď je ospravedlňovanie invázie len „iný názor“, prestáva mať agresia morálne hranice. A právo, ktoré na to nevie reagovať, zlyháva rovnako ticho ako politici, ktorí ju obhajujú.
Zákon mlčí. Ale mlčať by sme nemali.
A ak niekto nechce len čítať, ale aj konať, existuje jednoduchá odpoveď. Kým sa tu normalizuje agresia a relativizuje násilie, na Ukrajine každý deň rozhodujú konkrétne nástroje o tom, či civilisti prežijú ďalšiu noc. Podpora zbierky na drony pre obrancov Ukrajiny nie je „predlžovanie vojny“. Je to skrátenie utrpenia. Každý dron znamená lepší prehľad, presnejšiu obranu a menšiu šancu, že raketa dopadne tam, kde nemá. Ak zákon mlčí a politici alibisticky rozprávajú o mieri, o to dôležitejšie je, aby konali ľudia. Pomôcť sa dá aj dnes. A zmysel to má stále.
ĎAKUJEME
