Približne pred rokom, dedina Pokrovske neďaleko Nikopolu v Dnipropetrovskej oblasti v Ukrajine. Oproti, za rozľahlou blatistou plochou, ktorá kedysi tvorila dno Kachovskej priehrady, vidno atómovú elektráreň Enerhodar. A tam sú Rusi. Obyvateľov Pokrovskeho a okolitých dedín terorizujú z oblohy. Dronmi. Nikto nie je v bezpečí. Ani deti. Preto nemôžu chodiť do školy. Zhromaždiť ich toľko na jednom mieste je priveľké riziko. Preto sa väčšinou nemôžu ani hrať vonku. „Stal sa zo mňa štvorstenný človek,“ povie nám tínedžer. Má šestnásť a odkedy začala vojna, on prestal chodiť von. Väčšinu času hrá hry na internete vo svojej izbe, menšinu online vyučovaním.

Aj o ňom hovorím v podcaste s Elenou Seeber:

Babička Ljuba sa v Pokrovskom s láskou stará o tri vnúčatá, deti svojej mŕtvej dcéry. Jedno z dievčat je hendikepované, iba leží, no je súčasťou všetkého diania v domácnosti. V malej miestnosti ich domčeka sa dá krájať láska. V lete na ulicu priamo pred dom dopadla ruská bomba. Ljuba nám povedala, že mali šťastie. „Tlaková vlna vybila okná, ale sklo ako zázrakom nezasiahlo moje dievčatko.“

V Pokrovskom býva aj Artem. Má 14 a narodil sa s nefunkčnými nohami. Na svoj vek je nečakane vyspelý. Keď Rusi neostreľovali, rád vyšiel na chvíľu von na elektrickom vozíku. Potom mu však úplne prestali fungovať staré batérie. Zostal uväznený doma.

Deťom z Pokrovskeho sme pred rokom vďaka dobrým ľuďom zo Slovenska mohli roznášať vianočné darčeky – a onedlho tam pôjdeme aj s tohtoročnými. Babičke Ljube a ďalším rodinám sme mohli priniesť aj hygienické potreby. A Artemovi nové batérie do jeho vozíka. Aspoň malá radosť v tom všetkom. A pocit, že na nich ľudia na Slovensku nezabudli.

Tento rok už vďaka všetkým vám, ktorí ste prispeli, máme 10 eur na skromný, ale dôležitý vianočný darček pre stovky detí. Zbierka pokračuje – za ďalšie vyzbierané peniaze kúpime hygienické potreby, tie sú v prostredí prifrontových dedín luxusom:

https://donio.sk/vianoce-nikopol

ĎAKUJEME