Ani vojaci, ani civilní obyvatelia si nie sú istí, či sa dožijú… Zajtra? Skôr ďalšej hodiny. Vojna dronov si vyberá krutú daň. Bezpečie prestalo existovať. No kým civilisti môžu z blízkosti frontovej línie odísť, vojaci zostávajú, aby chránili životy ostatných pred útokmi ruských agresorov.

Maskovacia sieť ukrýva na línii „nula“ medzi Ňjú-jorkom a Avdijivkou mínomet. (zdroj: Jana Čavojská)
Pred pohľadom dronov bránia obrancov Ukrajiny maskovacie siete. Naťahujú ich nad zákopy, ale aj nad dvory v tyle, aby ich ruskí operátori dronov nespozorovali. Je to spotrebný materiál. Ak dron zhodí výbušninu, tak zhoria, ak treba ujsť z pozície, nie je možné ich zobrať so sebou. A kým v lete sa vojaci a ich vybavenie najlepšie ukryjú pod zelené a kaki siete, v zime, keď napadne sneh, viac splynú s okolitým prostredím sivobiele maskovacie siete.
Bojovníci v tyle
Našťastie, v Ukrajne je stále veľa rúk, ochotných viazať maskovacie siete. Ako Irina Sidorenko z Kramatorska. Už od vypuknutia vojny na východe Ukrajiny v roku 2014 organizuje dobrovoľníkov, ktorí viažu siete a vyrábajú z prázdnych nábojníc suveníry, ktoré predávajú a z utŕžených peňazí podporujú obrancov Ukrajiny. V Kramatorsku si hovorili Včielky. Alebo bojovníci v tyle. Boli medzi nimi seniori a seniorky, mamy na materskej, telesne hendikepovaní – nemohli ísť bojovať, no chceli urobiť všetko, čo bolo v ich silách, aby pomohli vojakom na fronte.

Väčšinu priestoru v malom domčeku zaberajú rámy na siete. (zdroj: Jana Čavojská)
Vo výrobe sietí pokračuje aj v dedine Kutsivka v Čerkaskej oblasti, kam s manželom Vladimirom a vnučkou Darou odišli po smrtiacom ruskom útoku na kramatorskú železničnú stanicu 8. apríla 2022, pri ktorom Rusi zabili 60 a zranili viac ako sto ľudí, väčšinou matky s deťmi, ktoré čakali na evakuáciu do bezpečnejších regiónov Ukrajiny.
Irina neprestala vyrábať maskovacie siete ani na chvíľu. Keď dorazili do Kutsivky a prenocovali v provizórnych podmienkach školskej triedy, prvé, čo sa opýtala starostu, bolo, kde si môže rozložiť drevený rám na viazanie sietí. Odvtedy mieria z Kutsikvy maskovacie siete na front pravidelne. Irina a Vladimir kupujú materiál a platia poštové náklady na posielanie sietí zo svojich malých dôchodkov. Vnučka Dara vyrába bižutériu, predáva ju a zo získaných peňazí kupuje materiál a povrazy.
Nájdi svoju maskovaciu sieť
Irinine siete sú medzi vojakmi žiadané. Posielajú jej fotografie na tému: nájdi svoju maskovaciu sieť. „Niekedy mám naozaj problém ju v odfotenom teréne rozoznať,“ smeje sa Irina. Je to hrdá Ukrajinka. Zo všetkých síl podporuje obrancov Ukrajiny a chce veriť, že jej krajinu uchránia pred ruskými okupantmi. Neľutuje ani minútu svojej práce. Hoci prišla o domov – byt v Kramatorsku dali s Vladimirom k dispozícii ukrajinským vojakom, aby ho používali na oddych medzi bojovými akciami. Siete teraz pletie v jednoduchom dedinskom dome bez tečúcej vody. Ale vie, že chlapci a dievčatá na fronte to majú oveľa ťažšie ako ona. A chce im pomôcť najviac, ako vládze.

Auto vojakov kryje maskovacia sieť. (zdroj: Jana Čavojská)
Náklady na jeden meter štvorcový maskovacej siete sú približne jedno euro. Irina, Vladimir a Dara dokážu mesačne upliesť 600 metrov štvorcových sietí. Pomôžme im, aby mohli aj naďalej pomáhať vojakom na fronte a prikryť ich sieťami, pod ktorými ich neuvidia drony ruských okupantov.
Sivobiele
Na Donbas prichádza zima. Preto treba zmeniť farbu. V snehu sú efektívnejšie sivobiele maskovacie siete. Na 1 meter štvorcový sietí potrebuje Irina 1 euro.

Vladimir strihá sivobiely maskovací materiál na prúžky. (zdroj: Jana Čavojská)
Kúpme im materiál na zimné siete a pomôžme tak chrániť životy obrancov Ukrajiny.
https://donio.sk/nezlomni-maskovacie-siete
ĎAKUJEME
