Lenže v tejto hre sa hralo o život

Novohryhorivka sa nachádza západne od jedného zo zavlažovacích kanálov, ktoré zastavili postup Rusov smerom na Mykolajiv. Navyše sa rozkladá na miernej vyvýšenine. Nie veľkej, ale aj rozdiel pár metrov dáva v rovinatom teréne taktickú výhodu. O priebehu bojov pri obci mi rozpráva Igor. Miestni ho volajú „Kamikadze Igor“. Ostal v dedine ako posledný obyvateľ. Opustil ju až 24. apríla. Po tom ako sa mu po podarilo evakuovať dobytok. V noci hnal kravy viac ako 40 kilometrov do bezpečia.

Hra na mačku na myš

„Kúsok od nás, hentam na východ je most cez kanál. Ten naši pri ústupe vyhodili do vzduchu. Keď Rusi dorazili ku kanálom a zistili že s tankami nemajú ako prejsť. Začali budovať pontón. V noci. Lenže hneď ako to naši zistili dali tam pár rán z mínometu. A rýchlo sa premiestnili. Pretože miesto odkiaľ vypálili, zasypali Rusi paľbou z raketometov Grad. Na rozdiel od našich netrpeli nedostatkom munície. Na tri rany z mínometu odpovedali vždy desiatkami rakiet. Bola to taká hra na mačku a na myš. Samovražedná hra. Naši vedeli, že keď sa bleskovo po paľbe nepremiestnia, schytajú to“ popisuje krutú realitu bojov. „A mnohí to aj schytali“ dodáva so smútkom v hlase. „No a odniesli to aj naše domy. Ten môj dostal priamy zásah z Gradu. Aha tu je tá čo mi zvalila dom,“ ukazuje mi torzo rakety.

Igor z obce Novohryhorivka so zvyškom rakety z Gradu, ktorá zničila jeho dom (zdroj: Marcel Rebro)

Smrť prichádza z oblohy

„Rusi začali používať prieskumné drony,“ pokračuje. „Už nečakali na paľbu našich ale vyhľadávali naše postavenia. Útočili Gradmi, kazetovými bombami, fosforom. Tuto kúsok ďalej je pivnica, kde hodili fosforovú. Bolo tam päť našich. Ostali z nich len ohorené kostry. Sused Ivan ti ju potom ukáže“. Argumentujem, že v roku 2008 bol prijatý medzinárodný Dohovor o kazetovej munícii, ktorý zakazuje jej používanie. „To je pravda, ale Rusko túto dohodu nepodpísalo. Takže jej použitie tu u nás je podľa nich úplne v poriadku,“ oponuje Igor. Vravím Igorovi, že dohovor nepodpísalo to viac krajín. Napríklad ani USA a Čína. „Ale USA ani Čína nás nebombarduje. Zatiaľ. Poď so mnou, ukážem ti ako to vyzerá na mieste dopadu takej kazetovej bomby“.

Igor neustále pokukuje na oblohu. Zo zvyku. Lebo dron znamená smrť. (zdroj: Marcel Rebro)

Vyrážame do poľa za domom. Pýtam sa či to je bezpečné. „Tu áno. Ale ďalej už nie. Sú tam natiahnuté pásky s výstrahou. Len kravy nevedia čítať. Jedna mi tam zabehla,“ vysvetľuje cestou po ceste. „Pozri tu je pluh. Z riadneho železa. A tu vedľa neho dopadla kazeta. Železné guličky čo z nej vyleteli urobili z radlice cedník,“ ukazuje mi Igor zvyšky radlice z pluhu. Naozaj vyzerá ako bizrané sitko „Tie guličky neletia hore ale do strán. Aby zasiahli čo najväčší priestor. Ak stojíš schytáš to do nôh, do kolien. Ak ležíš alebo si v kryte a vytŕča ti len hlava …“ odmlčí sa. „No a takýchto kaziet je v jednej strele zo dvadsať. Vysoko nad zemou sa oddelia od tela strely a dole padajú samostatne. Jedna strela kompletne ‘vyčistí‘ priestor ako futbalové ihrisku.

Ivan ukazuje pivnicu po zásahu fosforovou bombou (zdroj: Marcel Rebro)

Sused Míša má pár tých kontajnerov na dvore, potom ti ukáže“. Kúsok ďalej sú zvyšky vlečky. Predná časť je pri kráteri, zadná asi 15 metrov ďalej. „Sem dopadla raketa z Gradu. Taká ako zničila aj môj dom. Roztrhlo vlečku a tlaková vlna odhodila jednu polovica. Vieš si predstaviť aká je to sila?“. Sme na poli, medzi domami. Od domov na jednej aj druhej strane nás delí zo 50 metrov. Pýtam sa na čo tu strieľali? Nevidím zákopy ani žiadne známky vojenskej infraštruktúry. „Už som ti vravel. Naši vypálili dve tri rany. Rusi odpovedali dvoma troma salvami z Gradov. Vtedy ešte mali dostatok munície. Oni sa nehrajú na presnosť, ale na množstvo. Rozumieš?“.

Pýtam sa či front ostal nehybný celých 8 mesiacov. „Ale čože. Ešte aj keď som tu bol podarilo sa Rusom preraziť. Hentam smerom na Zorju. Stihli postaviť pontón skôr ako ho naši našli a zničili. Pár tankov sa dostalo cez kanál. Obišli dedinu a zaútočili zozadu. Vtedy sa to tu mlelo, že nikto nevedel kde kto je. Každý strieľal po každom A Rusi pobili raketami aj vlastných. Ale aj našim sa to stalo. Vojna je svinstvo. Poď ideme k tomu Mišovi. Uvidíš ako vyzerá kontajner s kazetovej“. Presúvame sa cez pole k ďalšej línii domov. Aj tie sú poničené.

Míša – zberateľ ruskej munície

V jednom z nich dvaja zamračení chlapi vynášajú trosky pred dom. „Ahoj sused. Ukáž tuto žurnalistovi tvoju zbierku,“ vraví Igor namiesto pozdravu. Ja sa slušne predstavujem. Chlap s cigaretou v ústach ma vedie na dvor medzi dvoma stavbami. Medzi troskami z budov leží niekoľko zvláštne vyzerajúcich rakiet. „To sú kontajnery z kazetovej,“ vysvetľuje Michal. „Svine, zasypali nimi celú dedinu. Kazety, fosfor, Grady, stopäťdesiatpäťky. Všetko nám sem popadalo. Poď sem za maštaľ. Sem padla práve stopäťdesiatpäťka. Spravili mi základ na novú pivnicu,“ ukazuje kráter široký viac ako dva a hlboký tiež cez dva metre.

Michal s nosičom kazetovej municie (zdroj: Marcel Rebro)