Peter Pellegrini vstupuje do aktívnych záloh Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Nie, nie je to titulok zo satirického portálu. Skutočne sa rozhodol, že v čase, keď krajina čelí zdravotníckej, ekonomickej, vzdelanostnej aj morálnej kríze, najlepšie využije svoj čas tým, že si oblečie maskáče a pôjde sa hrať na vojačika. Rovnako sa rozhodol aj poslanec Smeru a predseda výboru pre obranu a bezpečnosť Richard Glück, ktorý pred dvoma rokmi podpísal vyhlásenie, že odmieta slúžiť so zbraňou. Ani Peter Pellegrini nikdy nenastúpil na vojenskú službu. Štát ho uznal za nespôsobilého. Možno fyzicky, možno psychicky – nevieme. Vieme len to, že má modrú knižku, ktorú dnes zamieňa za zelenú uniformu, keď ide o PR. Do aktívnych záloh sa prihlásil aj zápasník Atilla Végh.
Celé to vyzerá ako zle napísaná epizóda teleshoppingu. Prezident krajiny sa s vážnou tvárou nechá fotiť v uniforme, pózuje s vojakmi,a s hrdosťou oznamuje, že chce byť „príkladom pre mládež“. Len akosi zabudol dodať, že najlepší príklad by bol, keby sa venoval tomu, čo má: prezidentovaniu.
Ale nie. Pellegrini si povedal, že vojenské cvičenie raz za rok je presne to, čo ľudia od hlavy štátu očakávajú. Zrejme predpokladá, že keď raz krajinu napadne nepriateľ, bude ju brániť z prvej línie… s vyžehleným maskáčovým oblečením a médiami v závese.
Realita? Prezident v zálohe neznamená nič viac než PR kampaň. Nikto vážne nepredpokladá, že Pellegrini bude v maskáčoch hádzať granáty. Jediné, čo hádže, sú dobré pózy pre Instagram.
Zatiaľ čo si leští kanady, Slovensko rieši zdravotníctvo v kóme, školstvo v stave úplného rozvratu a domácu politiku v stave trvalého znechutenia. Fico zatiaľ podpisuje zákony, ktoré ohýbajú právny štát, Blanár medituje nad odpúšťaním Rusku a Matovič kričí niekde z úzadia, len aby na seba znova upozornil.
A Pellegrini? Ten si skúša, či mu padne prilba. Je to vlastne geniálne. Keď nevieš, čo robiť, rob niečo, čo dobre vyzerá. Vojenská uniforma evokuje silu, disciplínu, autoritu. A keď už nič iné, aspoň zamestná agentúru na PR fotky. Ale medzi symbolom a obsahom je rozdiel. Pellegrini v uniforme je ako herec, čo hrá vo filme o prezidentovi. Vyzerá to pekne, ale v scenári chýba pointa.
Je to symbol tejto doby: muž, ktorý by v čase mobilizácie sedel doma s „ospravedlnenkou“, dnes pózuje ako obranca vlasti. Ale realita je iná – Pellegrini nebránil Slovensko ani pred vlastným tieňom. O to viac sa však snaží pôsobiť tvrdo – aspoň keď mu to fotograf dovolí.
Keby došlo k vojne, možno by prezident Pellegrini zase vytiahol modrú knižku. Ale dovtedy sa bude fotiť v zelenej a tváriť sa, že to, čo nikdy neurobil, vlastne celé naplánoval.
Aby sme mu úplne nekrivdili – možno to robí s dobrým úmyslom. Možno naozaj verí, že to niekoho inšpiruje. Ale ak áno, potom má veľmi slabý odhad toho, čo dnes krajina potrebuje. Nie je to ďalší marketingový ťah. Je to odvaha riešiť ťažké témy, postaviť sa populizmu, brániť demokraciu, hovoriť pravdu – aj keď nie je v zelenom.
Takže Pellegrinimu aj Attilovi sa už „spln senil“, Ty môžeš splniť sen dieťaťu, ktorému Rusi zabili otca a dopriať mu 7 nocí bez vojny
https://donio.sk/sedem-dni-bez-vojny
Ďakujeme
