Stať sa ruským oligarchom nie je len tak. Musíš mať gule, kontakty a dostatočne silný žalúdok na deväťdesiate roky, keď sa podniky neprivatizovali, ale ukradli v priamom prenose. Kto vtedy nemal samopal, mal aspoň vizitku s číslom na FSB a dar rezať zisky rýchlejšie ako babka šunku pred sviatkami. A keď si to prežil – gratulujem! Čaká ťa život ako z rozprávky. Teda… až do chvíle, kým niekomu nezavadziaš.
Život ruského oligarchu je noblesný. Zlaté hodinky, ktoré stoja viac než slovenský štátny rozpočet, 120-metrová jachta s heliportom, bazénom a miestom pre súkromnú armádu, tri ženy, dve milenky, štyri víza a jeden pas navyše – pre istotu. Každý deň ti pripomína, že si nadčlovek. Bohatší než štáty, a ešte k tomu kamarát s Vladimírom. No len dovtedy, kým si na správnej strane tej kamarátskej línie.
Lebo v Rusku nie je dôležité, čo vlastníš. Dôležité je, či ešte stále vlastníš Putina.
A keď sa ti to prestane dariť? Tak vtedy prichádza záhadná smrť. V Rusku totiž ľudia neumierajú len tak. Oni miznú. Padajú. Šmýkajú sa. Vyparujú. Alebo sa scvrknú na toxický čaj.
Napríklad, taký čaj – to nie je len nápoj, to je inštitúcia ruského očisťovania spoločnosti. Jeden nesprávny rozhovor, jeden nesprávny pohľad, jedna nesprávna poznámka a zrazu sa ti čaj vriaci v šálke zmení na smrteľný koktail. Na etikete síce píše „čierny s bergamotom“, ale obsahuje niečo z jadrového programu. Prvé príznaky: slabosť, tras, zlyhanie pečene, a potom už len nápis v novinách: „Náhla nevoľnosť. Možno chrípka.“
A ak sa čaju vyhneš, tak ešte vždy je tu okno. Nie Windows, nie ten nový rám z IKEA, ale ten klasický – ruský. Vysoký. Obytný. Desiatky bohatých Rusov v posledných rokoch zistili, že ťažko sa bráni gravitácii, najmä keď ťa pri tom niekto drží za nohy. Výsledok?
- Ropný magnát padá z 12. poschodia.
- Farmaceutický barón sa šmykne z balkóna.
- Šéf zbrojárskej firmy zrazu nájde dvere do reality na 14. poschodí.
Všetko, samozrejme, nehody. Lebo v Rusku náhody existujú. Najmä tie, ktoré sa dejú v noci, bez svedkov a s následkom „následnej náhlej smrti spôsobenej samopádom“.
A teraz pozor – nielen oligarchovia sú v ohrození. Zoberme si takého ministra dopravy. Áno, aj minister dopravy vie v Rusku vyletieť z trate. Len pár hodín po tom, čo Vladimir Putin odvolal Romana Starovojta, ruské médiá hlásili, že pán exminister sa akosi… odvolal kompletne.
Jeho telo našli v Tesle. So strelnými ranami. Nie, nešlo o dopravnú nehodu, aj keď v jeho pozícii by sa to krásne zakamuflovalo pod „zlé parkovanie v Odincove“. Nie, toto bolo vážnejšie: poranenia nezlučiteľné s ďalším poberaním výhodného štátneho dôchodku. A čo povedali vyšetrovatelia? Samozrejme: samovražda.
Lebo keď ste čerstvo vyhodený ruský minister, logickým krokom je sadnúť si do Tesly, trikrát sa streliť a dôstojne ukončiť kariéru. Najlepšie ešte pred tým, než vám stihne niekto zhabať vilu v Soči. Možno aj napísal list na rozlúčku: „Ďakujem Vladimír Vladimirovič, že ste mi ukázali skratku. Na večnosť.“
Alebo možno nie. V každom prípade – Ruská verzia FBI má jasno. A keď má ruská FBI jasno, tak buď je tma v cele, alebo čaj v šálke.
Byť ruským oligarchom skrátka nie je povolanie. Je to dočasné privilégium na život – s časovačom. Môžete vlastniť všetko: médiá, ropu, jachty, dokonca aj futbalový klub. Ale nikdy nevlastníte svoj koniec. Ten má vždy niekto iný na starosti. A volá sa buď Vladimír, alebo náhoda.
Takže keď raz sedíte v moskovskej reštaurácii, s výhľadom na Kremeľ a v šálke sa vám jemne lúhuje Earl Grey… možno sa lúčite. Nie len s čajom, ale so životom. Nazdravie. Ale radšej si dajte vodku. Tá v Rusku zatiaľ nikoho nezabila. Nie náhodne.
Ako pomôcť ruským oligarchom pred čajom a gravitáciou nevieme. A popravde – je nám to jedno. Čo nám nie je jedno, sú osudy našich susedov v Ukrajine, ktorí trpia práve pre rozmary Putina a jeho vazalov. Pomôcť nezlomným Ukrajincom v boji s ruským zlom môžeš tu:
ĎAKUEME!
