Slovák Mário Reitman odišiel bojovať na Donbas na strane proruských ozbrojených formácií. Dnes mi z internetu odkazuje, aby som požiadal o ochranu, pretože som jeho „cieľ“. A potom do toho zatiahol aj moje deti a celú rodinu.
Najprv mi Mário Reitman pod verejným príspevkom napísal: „Ty snívaš o čom Rebro? Ja o tom ťa stretnúť.“ O pár dní neskôr pritvrdil: „požiadaj o ochranu už teraz ty si môj cieľ a víza sú už na ceste.“ A včera pokračoval: „Vyjebem ti deti zenu matku a ani otca neobidem… Ja na teba nezabudnem.“ Citujem ho zámerne doslova, aj s jeho gramatikou. Čo presne znamenajú „víza na ceste“, neviem. Či sa Reitman skutočne pripravuje vycestovať na Slovensko, musí preveriť polícia. Je však pomerne ťažké prehliadnuť kombináciu slov „stretnúť“, „požiadaj o ochranu“, „ty si môj cieľ“ a „víza sú už na ceste“.
Screenshoty vyhrážok Mária Reitmana (zdroj: Facebook / Marcel Rebro)
Kto je Mário Reitman?
Mário Reitman nie je anonymný internetový troll, o ktorom nič nevieme. Je to Slovák z Banskej Bystrice, ktorý odišiel na Donbas a pôsobil na strane proruských ozbrojených formácií.
Kamarát Tomáš Forró sa s ním osobne stretol v Donecku. Vo svojej reportáži ho opísal ako opakovane súdne trestaného človeka a Reitman sa mu podľa Forróa sám označil za sedemkrát súdne trestaného rasistického skinheada; tvrdil, že kedysi býval neformálnym vodcom skinheadov v Banskej Bystrici. Médiá už pred jeho odchodom do Ukrajiny uvádzali viacero predchádzajúcich odsúdení okrem iného za ťažké ublíženie na zdraví a ďalšie skutky vrátane krádeží, podvodov a násilia.
Neskôr odišiel bojovať na Donbas. Slovenská polícia v minulosti uviedla, že od roku 2015 mal ako ozbrojený člen proruských separatistických síl pôsobiť pri vojenských činnostiach v Doneckej oblasti. NAKA ho následne obvinila v súvislosti s účasťou na bojovej činnosti organizovanej ozbrojenej skupiny na území cudzieho štátu.
Ani medzi svojimi novými spolubojovníkmi však podľa Forróových zistení nepatril práve k vzorom disciplíny. Forró zaznamenal výpoveď príslušníka tamojšej vojenskej polície o incidente, pri ktorom mal opitý Reitman močiť pred kaviarňou, následne urážať a opľuť staršiu ženu a potom ju zbiť päsťami do tváre.
Podľa ďalších svedectiev, ktoré reportér získal priamo na Donbase, ho mali z ozbrojených štruktúr neskôr vyradiť pre problémy so správaním. Ide o reportérske zistenia a svedectvá, nie o slovenský rozsudok za tieto konkrétne skutky, preto je fér hovoriť o nich presne takto.
Vyhrážanie nie je preňho novinka
Ani vyhrážanie kritikom nie je v Reitmanovom prípade nová disciplína. Pred rokmi sa verejne vyhrážal Jánovi Benčíkovi. V jednom prípade bola zverejnená fotografia ostrého náboja s Benčíkovým menom. Neskôr nasledovali ďalšie odkazy a vyhrážky a polícia Benčíkovi dokonca ponúkla ochranu.
Aj preto dnešné odkazy nevnímam len ako vulgárne internetové penenie. Keď človek s takouto minulosťou napíše najprv, že ma chce stretnúť, potom že som jeho „cieľ“, že mám žiadať ochranu a že „víza sú už na ceste“, a nakoniec do toho zatiahne moju rodinu, je namieste nechať vec preveriť polícii.
O seba sa nebojím. Rodina je iná vec
Poviem to otvorene: z Mária Reitmana osobne strach nemám. Človek, ktorý po rokoch strávených vo vojne prišiel o nohu a teraz sa mi vyhráža cez Facebook, vo mne sám osebe paniku nevyvoláva. Verejné zdroje začiatkom roka 2026 informovali, že Reitmana na fronte zasiahol dron a prišiel o nohu; o niekoľko týždňov neskôr už Slobodný vysielač zverejňoval účet na jeho finančnú podporu a mal ho ako hosťa relácie venovanej jeho pôsobeniu na Donbase v rokoch 2014 – 2026.
Lenže od chvíle, keď niekto napíše „vyjebem ti deti, ženu, matku a ani otca neobídem“, už to nie je iba vec medzi mnou a ním. Svoje riziko si môžem vyhodnotiť sám. O bezpečnosti svojich detí a blízkych však nemám právo rozhodnúť mávnutím ruky. Preto jeho výroky dokumentujem a riešim právnou cestou.
A nech už bolo jeho cieľom iba zastrašovanie alebo niečo viac, bolo by nezodpovedné čakať, či k slovám pridá aj konkrétne miesto, čas alebo adresu.
Takíto ľudia sa nemajú vracať ako hrdinovia
Reitmanov príbeh je zároveň pripomienkou problému, ktorý vojna môže raz priniesť späť do Európy. Ľudí s bojovými skúsenosťami, radikalizovaných rokmi násilia, často s kriminálnou minulosťou a s pocitom, že vyhrážka alebo zbraň sú normálnym nástrojom riešenia konfliktov. Forró už pred rokmi upozorňoval práve na riziko návratu ľudí z proruských ozbrojených skupín s výcvikom a bojovými skúsenosťami.
O tom, kto môže vstúpiť na Slovensko a kto má byť zadržaný, samozrejme nerozhodujem ja. Na to máme políciu, súdy a bezpečnostné zložky. Očakávam však, že pri človeku s takouto minulosťou sa výroky o tom, že som jeho „cieľ“, že si mám zabezpečiť ochranu a že „víza sú už na ceste“, neodložia do zásuvky ako ďalšia facebooková hádka.
Civilizovaná spoločnosť nemôže predstierať, že roky strávené v ozbrojených formáciách, násilná minulosť a konkrétne vyhrážky jednoducho prestanú existovať.
Drony držia podobných ľudí v bezpečnej vzdialenosti
Ukrajinskí obrancovia stretávajú podobných „Reitmanov“ každý deň. Nie v komentároch na Facebooku, ale na druhej strane frontu. Tam už nejde o slovné vyhrážky.
Práve preto potrebujú oči vo vzduchu. Prieskumný dron umožňuje vojakom vidieť pohyb nepriateľa skôr, než sa k nim dostane. Umožňuje sledovať terén, odhaľovať hrozby, kontrolovať prístupové cesty a varovať jednotky bez toho, aby musel človek riskovať život niekoľko desiatok metrov od nepriateľa.
Mário Reitman po zranení spôsobeným ukrajinským dronom (zdroj: Facebook / Mário Reitman)
A iróniou osudu je, že Mário Reitman sám veľmi dobre vie, ako zásadne drony zmenili moderné bojisko. Dron ho pripravil o nohu. Čo presne ho na mne vytáča, vie len on. Faktom je, že s Jankou už roky organizujeme pomoc pre Ukrajinu a spolu sme založili aj zbierku na drony pre jej obrancov.
Pomôžme ukrajinským bojovníkom, aby mali oči vo vzduchu a aby ľudí, ktorí proti nim prichádzajú bojovať, nemuseli stretávať zblízka.
Ďakujeme.
NEZLOMNÍ – Jana a Marcel
