V laptope to zapraskalo a niekto na druhej strane internetovej linky zahlásil: „Zemiaky, zemiaky, letia na vás tri KAB-y.“ Názov pozície som si vymyslela, použiť reálny krycí názov by znamenalo ohroziť ukrajinských vojakov. Táto noc je hlučná a hrmotná, ruské drony sa činia, okolo nás padá všeličo, ale KAB-y ešte neleteli. A hoci ide o susednú pozíciu, je od nás vzdialená menej ako 300 metrov. Bomby takého kalibru pocítime aj my.
V BUNKRI Vojaci na pozícii žijú a pracujú v stiesnených priestoroch pod zemou.
Pár zvyšných sekúnd sa presviedčam, že sme zakopaní pod zemou, a teda v bezpečí, no pritom sa sama seba pýtam, čo tu vlastne robím.
Dopadli. Blízko. Tri po sebe. Rachot. Všetko okolo sa zatriaslo. Za plastovými vrecami, natiahnutými na stenách a strope, sa začala sypať zem. Nikoho v bunkri to nezarazilo.
„Zemiaky, zemiaky, môžete odhadnúť, ako ďaleko od vás KAB-y dopadli?“ ozvalo sa zo zabezpečenej internetovej komunikačnej linky. Po chvíli ticha prišla lakonická odpoveď vojaka na susednej pozícii: „Trošku ďalej.“
Prerývaný spánok
Bristol, Warp, Spider a Claude ďalej spia. Teda ak sa spánkom dá nazvať tých pár nepokojných minút strávených na tvrdej prični v uniforme a topánkach. V polohe, akú práve môžeš zaujať vzhľadom na spolunocľažníkov, zbrane, drony a náradie, ktoré sa musia zmestiť do stiesneného priestoru pod zemou. Spider si zdriemol posediačky, s ovládacím pultom od nákladného dronu Vampire v rukách a s nohami opretými o nejakú škatuľu. Claude sa krčí na prični vedľa neho.
SPÁNOK Keď sa dá, vojak si na pár minút pospí. V oblečení a topánkach.
Obaja chcú využiť čas do ďalšieho pokynu veliteľov, ktorý im určí nový cieľ. Po ňom sa vysúkajú zo svojich miest a kolotoč sa začne odznova: pripraviť FPV dron, namontovať naň výbušninu, navliecť si balistickú prilbu a vestu, pri východe zo zákopu chvíľu počúvať, či nezačuješ bzučanie ruského drona, a ak je vzduch čistý, vybehnúť von a pod stromami utekať na kraj lesa na štartovaciu pozíciu. To už Spider štartuje Vampire, ktorý bude slúžiť ako retranslátor signálu. Bristol si nasadí VR okuliare a do rúk berie ovládač od FPV drona. Neumyté vlasy mu obopína popruh s nápisom Ski Zone.
Lenže my nie sme v lyžiarskej zóne, sme v zóne smrti. Úlohou Bristola, ktorého naviguje Warp, je dopraviť FPV dron s jeho výbušným nákladom na nepriateľský cieľ a zlikvidovať ho. Cieľom môže byť pozícia, technika, vozidlo, motocykel s dvomi ruskými vojakmi, ktorí sa pokúšajú dostať dopredu. Ruskí dronisti oproti nám robia to isté. Snažia sa odhaliť a zlikvidovať ukrajinské pozície, ľudí a techniku. V zóne smrti sa nám nad hlavou ustavične vznáša nebezpečenstvo. Každý pohyb vonku, mimo bunkra, musí byť čo najnenápadnejší. Ruské výzvedné drony nesmú nič spozorovať. Všetko, čo sa pohne, sa stáva cieľom.
BRISTOL Vojak, ktorý si prezývku vybral kvôli láske k rapovej hudbe, riadi útočný FPV dron na ruské pozície.
Zóna smrti má už aj dvadsať kilometrov. Zväčšuje sa s neustálym zdokonaľovaním letových vlastností dronov, ktoré doletia ďalej, vidia lepšie a efektívnejšie sa dokážu vyrovnať s rušením. Drony na optovláknach nevysielajú signál, ktorý by bolo možné elektronicky rušiť. Dokážu teda letieť nepozorovane alebo s minimálnou spotrebou energie čakať niekde v teréne aj niekoľko dní na potenciálnu obeť. Termovízne kamery sú čoraz dostupnejšie a lacnejšie, takže vás pred útokom drona neochráni ani tma alebo zlé počasie.
Nie je voda ani elektrina
Hoci by operátor drona mohol teoreticky sedieť aj v Kyjeve, Bruseli či vo Washingtone a na diaľku ho navigovať na nepriateľské ciele, v zóne smrti stále musia byť vojaci. Pechota – lebo platí, že tvoje územie je to, kam vkročila čižma tvojho vojaka. A technici, ktorí drony pripravujú a nosia na štartovacie pozície. Jeden vojak mi nedávno v podobnom bunkri niekde v Černihivskej oblasti povedal, že by mal byť úplne inde. „Na univerzite,“ spresnil. „Mám 24 rokov. Mal by som študovať, baviť sa, cestovať. Namiesto toho už tri a pol roka sedím pod zemou a na hlavu mi padajú ruské bomby.“
Bristol prehodí, že predtým, pred vojnou, mal rád rap.
Pozície vojakov z brigády Azov sú niekde za Kosťantynivkou. Zóna smrti zasiahla už aj toto mesto. Život v prifrontových mestách bude pre drony čoraz neznesiteľnejší. Vlani v lete sme tu mali prenajatý byt na sídlisku, ktoré je dnes rozbité na trosky. Ruské drony lietajú nad mestom, cesty nie sú bezpečné, preto nad tie najdôležitejšie trasy postupne naťahujú protidronové siete. Autá – väčšina slúži vojakom – sa pohybujú čo najrýchlejšie. Na kraji mesta sa medzi nimi motá pár obyvateľov. Zdravím staršiu ženu s káričkou. V tvári nemá strach, len rezignáciu. Obzrie sa dozadu a povie, že ruská FPV-čka „tam“ spadla aj dnes. „Nemáme už elektrinu, vodu ani plyn,“ hovorí o živote v meste. Opäť žiadny hnev. Len únava. Rozmýšľam, čo ju tu drží. Časť ľudí čaká Rusov. Časť nemá kam ísť alebo stále považuje život v ostreľovanom meste za lepší než neistotu niekde v provizórnom bývaní v nejakej telocvični alebo ubytovni v bezpečnejšom regióne Ukrajiny. Hlavne starí ľudia, nezvyknutí cestovať, len ťažko opúšťajú svoj domov. Hoci im aj na hlavu padajú bomby.
Krížik a brokovnica
V každom prípade táto pani kráča po ceste úplne nechránená. My sa vezieme v obrnenom a oklietkovanom vozidle. Keď na nás zaútočí ruský dron, klietka by ho mala zastaviť a intenzita výbuchu by nám nemala ublížiť. Aj keď – stačí mieriť na menej chránené kolesá alebo viacerými dronmi na to isté miesto. Náš vodič s „callsignom“ Gruzín o tom vie svoje. Prežil už päť zásahov. Štyri jeho autá zostali po útoku úplne zničené a on ušiel v poslednej chvíli. Iní vodiči po jednej takej skúsenosti – ak vôbec zostanú nažive – odmietajú ísť do zóny smrti. Gruzín nie. Stále vozí chlapcov a zásoby na pozície. Spolieha sa pritom na dve veci: pumpovaciu brokovnicu pri ruke a strieborný krížik od mamy na krku.
Ostatní vedia, že Gruzín je hrdina. Práve cesta na pozície a z pozícií je tou najnebezpečnejšou súčasťou bojových úloh. Keď si už tam, zalezený v diere pod zemou, si ako-tak v bezpečí. Hoci žiješ bez slnka, takmer nespíš, ješ keksy a dehydrovanú stravu, neumývaš sa, lebo dopraviť sem vodu nie je ľahké a treba ju na pitie, kým si pre Rusov neviditeľný, si v bezpečí. Cesta na pozície v zóne smrti je však už taká nebezpečná, že Gruzín riskuje život s každou várkou vojakov a zásob. Ani zďaleka sa nedostane všade. Auto je príliš viditeľné, je jednoduchým cieľom. Na mnohé pozície musia vojaci kráčať, päť, desať aj pätnásť kilometrov, vo veste, v prilbe, so zbraňou a s ťažkým batohom na chrbte. Zásoby im dopravujú dronmi, zhadzujú ich z oblohy alebo využívajú pozemné drony.
Za každú cenu
Naša cesta na pozíciu bola zakliata. Na kraji rozbitej Kosťantynivky sme niekoľkokrát nastúpili do Gruzínovho auta a opäť vyskočili a rozpŕchli sa od neho pod stromy, lebo nám nad hlavou krúžili ruské drony. Gruzín rozviezol ľudí a zásoby na viacero pozícií a tých, ktorým sa končila služba, viezol naspäť do civilizácie. Do zóny smrti chodili ešte pred pár mesiacmi vojaci na tri-štyri dni. Keďže presun je teraz extrémne nebezpečný, zostávajú vpredu oveľa dlhšie. Sedem, dvanásť dní, tri týždne, niekedy aj celý mesiac.
Ich úlohou je brániť ruskému postupu. Rusi idú dopredu za každú cenu. Autami, motocyklami aj pešo. Ruským veliteľom je jedno, o koľkých vojakov pritom prídu. Stále ich je dosť. Ukrajinské prieskumné drony nasnímali situácie, ako ruskí velitelia nedovolili svojim vojakom ustúpiť. Na tých, ktorí sa o to pokúsili, strieľali a dokonca útočili vlastnými dronmi.
V BEZPEČÍ Bristol po návrate zo zóny smrti na okraj Kosťantynivky. Mesto je neustále pod ruskými útokmi. Pocit bezpečia tu môžu mať len tí, ktorí prichádzajú z ešte komplikovanejších podmienok.
Konečne prichádzame k lesu s pozíciami dronistov. Každý vie, čo má robiť. Niekoľkí vojaci sa rozostavia s brokovnicami, pripravení zostreliť ruské drony, ak sa objavia. Ostatní rýchlo vykladajú náklad. Škatule hádžu medzi stromy. O pár minút je auto vyložené, Gruzín nakladá vojakov, ktorí z pozícií odchádzajú, a čo najrýchlejšie uháňa preč. My bežíme lesom za Bristolom, ktorý nám ukazuje cestu k zákopu a podzemnému bunkru. Byť pod zemou tu znamená relatívne bezpečie. Vychádza sa, keď treba priniesť dron na štartovaciu pozíciu alebo vymeniť batérie v nákladnom drone Vampire. Alebo keď vám treba na záchod. Predtým ako vystrčíte hlavu, treba sa započúvať. Bzučanie nad hlavou znamená, že hore lieta dron. Zvuk motocyklového motora je šahíd. V oboch prípadoch sa treba skryť. Prezradenie pozície by znamenalo rozsudok smrti pre všetkých.
OKLIETKOVANÉ Auto do zóny smrti. Klietka slúži na zachytenie nepriateľských dronov. Okrem toho je vybavené elektronickými protidronovými rušičkami.
O pár hodín sa dozvedáme, že Gruzín mal cestou späť problémy. Jeho auto zasiahol ruský dron. Klietka však pomohla. Všetci prežili. Gruzín už šiestykrát. Šesťkrát mohol byť mŕtvy. Žije svoj siedmy život. Dúfam, že ich má aspoň toľko ako mačka. A že mu do konca vojny vydržia.
