Boj kyjevského botanika Romana Ivannikova so zimou v skleníkoch s tropickými a subtropickými rastlinami po tom, ako Rusi zobrali mestu teplo.
Rozsiahle a nemilosrdné ruské útoky na ukrajinský Kyjev poškodili infraštruktúru a nechali tak počas mrazivých dní niekoľko stotisíc ľudí bez tepla, vody a elektriny. Zimou netrpia len obyvatelia mesta. V skleníkoch Národnej botanickej záhrady M. M. Gryshka mrznú aj vzácne exotické rastliny. Riaditeľ Oddelenia tropických a subtropických rastlín Roman Ivannikov robí všetko preto, aby ich zachránil
Pod nulou
Prechádzame sa po najväčšom skleníku a Roman ukazuje na mrazom spálené listy, vysychajúce rastliny a opadané lístie všade na zemi. V ďalšom skleníku sú na drevinách pomrznuté púčiky. „V tomto období by rastliny mali kvitnúť. Ale je príliš chladno,“ konštatuje vedec. Netuší, ako to skončí a či sa rastliny podarí zachrániť. Ešte nikdy totiž neboli v takýchto podmienkach. Nezažili taký teplotný šok ako v uplynulých dňoch. „Minimum, ktoré potrebujú, je pätnásť – dvadsať stupňov. Mali sme tu aj mrazivé noci, aj teploty pod nulou. Momentálne je tu päť až sedem stupňov. A to je veľmi málo.“
Asi každého, kto pozná ťažkú situáciu obyvateľov hlavného meste Ukrajiny, napadne otázka, prečo zachraňovať rastliny, keď pomoc potrebujú ľudia. „Bojujeme za to, aby bol v Ukrajine život. A život, to sú aj rastliny. Preto sa bijeme aj za rastliny,“ odpovedá Roman. „Samozrejme, životy ľudí sú na prvom mieste. Ale našou povinnosťou je naďalej pracovať, starať sa o všetko okolo a pokračovať v rozvoji našej spoločnosti. Do neho patria aj tieto rastliny.“
Kolekciu tropických a subtropických rastlín zveľaďovala botanická záhrada ešte pred druhou svetovou vojnou. Nemci však skleníky zničili, keď dobyli Kyjev. V centre mesta bola ďalšia záhrada, tá patrila univerzite. Našťastie, tam nemeckí vojaci dva roky vykurovali skleníky a vzácne rastliny prežili. „My sme prišli o všetko. Ale hneď po odchode Nemcov začali vedci zbierku obnovovať,“ rozpráva Roman. Dnes tu majú najväčšiu kolekciu tropických rastlín v Ukrajine. Viac ako štyritisíc druhov. „S kolegami sme ich zbierali po celom svete. Rastliny sme dovážali z iných kontinentov alebo vymieňali s inými botanickými záhradami.“
Záhrada ako terapia
Počas štyroch vojnových zím mal Kyjev často problémy s teplom a elektrinou. „Ale ešte nikdy nebolo tak chladno a elektrina nezostala vypnutá na tak dlho,“ vysvetľuje Roman. Rusi naplánovali svoje útoky na energetickú infraštruktúru tak, aby ju vyradili z prevádzky pred príchodom dvadsaťstupňových mrazov. „Pri výpadkoch dodávok tepla v minulosti sa nám podarilo zachrániť všetky rastliny.“
Roman prechádza skleníkom, chytá do rúk zožltnuté listy, ukazuje na zamrznuté púčiky aj na množstvo zhnednutých, opadaných listov na zemi. Sleduje banánovníky, zničené zimou, aj obrovskú, vysokú palmu kráľovskú. Vie, že ak to neprežije, zaobstarať si druhú takú veľkú, starú a vzácnu rastlinu bude náročné.
Prejdeme do menších skleníkov. Tam sú nainštalované piecky na drevo. Roman priloží dve polená a zvonka prinesie ďalšie, aby vyschli. Malé skleníky takto vykúria. V obrovskom skleníku je to nereálne. „Sme závislí od dodávok tepla a vody od mesta.“ S kolegami zbierajú peniaze aspoň na dízlové ohrievače. „Tie sú však riešením na jeden – dva dni. Nemôžeme nimi dlhodobo vykurovať takýto obrovský priestor,“ krčí plecami.
Botanická záhrada zostáva otvorená pre ľudí. Čo pre nich v týchto ťažkých časoch znamená prísť medzi rastliny? Roman hovorí, že s príchodom vojny záujem ľudí o návštevu skleníkov ešte vzrástol. „Psychicky si tu oddýchnu. Je to ako terapia. Prezerajú si rastliny, robíme aj komentované prehliadky a workshopy. Rozprávame návštevníkom o rastlinách. Dokonca sa nám hlási oveľa viac dobrovoľníkov ako predtým. Obyvateľov Kyjeva aj presídlencov z okupovaných alebo ostreľovaných regiónov. Pýtajú sa, s čím môžu pomôcť. Robia jednoduché činnosti, ale práve tie im pomáhajú udržať si psychickú vyrovnanosť.“
Medzi rastlinami rehabilitujú aj vojaci a vojnoví veteráni. Cieľom tohto projektu je, aby prišli na iné myšlienky a odreagovali sa. Roman rozpráva aj o projekte, v rámci ktorého pripínali rastlinám elektródy a impulzy potom počítač prepisoval do nôt a melódie. „Zistili sme, že rôzne rastliny takto dokážu produkovať hudbu rôznych hudobných štýlov. Chodievali sem nevidiace deti. Dotýkali sa rastlín a počúvali ich hudbu. Bolo to pre ne fascinujúce.“
Obnovujú vietnamské lesy
Úlohou botanickej záhrady nie je len vystavovanie rastlín. Je vzdelávacím inštitútom ukrajinskej Akadémie vied. Exotické rastliny a účinky ich výťažkov skúmajú a vyvíjajú látky pre farmaceutický a kozmetický priemysel.
„Táto kolekcia je však v prvom rade prameňom obnovovania rastlinných ekosystémov, ktoré v prírode už vyhynuli,“ upozorňuje Roman. „Podľa celosvetových štatistík sa takmer 25 percent rastlín, pestovaných v botanických záhradách, už v prírode nevyskytuje. To je strašné číslo. Štvrtina rastlín na Zemi už nie je. Spomínam si na prípad nášho kolegu, ktorý sa vrátil na miesto predchádzajúceho zberu rastlín, no lesy tam už neboli. Nahradili ich stavby, polia, letiská. Preto sú zbierky botanických záhrad také dôležité. Musíme ich chrániť a predať našim nasledovníkom.“
Posledných desať rokov je už právne takmer nemožné prevážať rastliny z divej prírody cez hranice ako predtým. Botanikom zostáva možnosť získavať ich od partnerských botanických záhrad. Roman je hrdý na to, že z ich botanickej záhrady prúdili rastliny aj opačným smerom – do Vietnamu. „Vietnamský inštitút tropickej biológie obnovuje pôvodné lesy. Kedysi ich vyrúbali, aby mohli pestovať banány, ananás a kávu. Potom pochopili, že potrebujú aj pôvodné ekosystémy. Nemali však už rastliny. My sme mali s Vietnamom dlhodobé kontakty, naši starší kolegovia tam kedysi pravidelne cestovali na zbery rastlín. Preto sa na nás Vietnamská akadémia vied obrátila so žiadosťou, aby sme im časť rastlín vrátili. Potom ich rozmnožovali a vracali do ekosystémov. Lebo les musí byť v rovnováhe. Ak chýba čo i len jeden element, nefunguje správne.“
Aj tento projekt kyjevských biológov však zastavila ruská vojna.
Druhý domov
Zamestnanci botanickej záhrady majú pri drevených pieckach v malých skleníkoch nočné zmeny, aby rastliny nezostali bez tepla. 10 – 15 stupňov, ktoré dokážu dosiahnuť, je oveľa viac, než majú doma. Každé ráno prichádzajú do práce zo svojich nevykúrených bytov, kde väčšinou nejde elektrina a bez nej ani voda. Ľudia, ktorých stretávam, hovoria, že v bytoch majú 3 – 5 stupňov. Niekto 10, a to je vraj už super teplota. Vonku zatiaľ stále mrzne. Ani vo dne sa teploty v Kyjeve nevyšplhajú nad mínus osem stupňov. Roman robí všetko, čo dokáže, pre rastliny, ale myslí pritom hlavne na svoje deti. Aby aj ony vydržali chlad a aby psychicky zvládli vyrastať vo vojne a pod ruskými raketami. Bývajú totiž v byte na samom vrchu výškovej budovy.
Keď začala vojna, odviezol Roman na istý čas rodinu z Kyjeva. On rastliny neopustil, až na krátke obdobie, keď úrady zakázali zamestnancom vstup do botanickej záhrady, lebo sa nachádza na lesnatom pozemku vedľa tepelnej elektrárne a hrozilo, že Rusi si ju pomýlia s vojenským cieľom. Rastliny potrebujú každodennú starostlivosť. Zamestnancom sa vtedy podarilo pravidelne ich polievať a ošetrovať, takže to zvládli. Teraz však vidia, že do oslabených, mrazom poškodených rastlín sa púšťajú škodcovia. Tí, napodiv, v chladných skleníkoch prežili. „Na naše rastliny sa však nemôžeme vykašľať. Máme ich radi. Skleníky sú druhým domovom našich zamestnancov aj našich rodín. Naše deti sem chodia odmalička a prakticky tu vyrastali. Ako by sme mohli rastliny opustiť?“
Čo po tomto všetkom cíti Roman Ivannikov k Rusom? „Bol čas, keď som ich silne nenávidel. Veď tak veľmi ubližujú mojej krajine. Zabili môjho brata, slúžil v armáde. Potom som pochopil, že nenávisť a hnev nemajú význam. Viem, že Rusko je nepriateľ, s ktorým nie je možná žiadna dohoda. Musíme sa pred ním efektívne brániť. Nepomôže nám, ak Rusov budeme nenávidieť. Každý človek a každá spoločnosť má aj negatívne vlastnosti. V Rusoch sa dostalo na povrch to najtemnejšie a najhoršie, čo v ľuďoch je. A stvorili to, čo stvorili. História však ukazuje, že každá vojna raz skončí. Že príde čas, keď za to všetko zaplatia. A keď sa budú kajať.“
Podporiť nezlomných Ukrajincov môžeš tu:
