Na poslednej tohtoročnej schôdzi parlamentu blúznil kapitán Danko – očividne v stave, keď sa realita mieša s predstavami – o tom, že mu poslanec Sabo z PS ukázal vztýčený prostredník. Poslanec to poprel. Je dosť možné, že Cicero z Revúcej videl len to, čo vidieť chcel. Alebo to, čo vidieva často: vlastný stožiar, vlastnú dôležitosť, vlastné halucinácie. V zásade je to jedno.
Podstatné je, že vztýčený prostredník dnes neukazujú opoziční poslanci. Ukazujú ho dôchodcovia premiérovi Ficovi. Presne tí ľudia, ktorých si chcel aj tento rok kúpiť trinástym dôchodkom. Peniazmi, na ktoré štát nemá krytie, ale zato má nekonečnú chuť nimi uplácať. Populizmus v najčistejšej podobe: vezmi si almužnu, zavri oči, drž hubu a ver, že Rusko chce mier.
Lenže nie všetci dôchodcovia sú slepí. A nie všetci sú ochotní vymeniť chrbticu za jednorazový bonus. Tí, ktorí vedia, kde je sever, odmietajú Ficových tridsať strieborných. Vedia, že na Ukrajine nie je „konflikt“, ale brutálna ruská agresia. Vedia, že Ficova politika „nepredlžovania vojny“ je v skutočnosti predlžovanie utrpenia obetí a podpora agresora. A robia presný opak toho, čo od nich Fico očakával: svoje trináste dôchodky posielajú na pomoc Ukrajine.
„Aj dôchodcovia podporujú Ukrajinu,“ píše pani Ľuba.
„13. dôchodok dorazil, posúvam tam, kde tento štát zlyhal,“ odkazuje pán Vladimír.
Pani Štefánia ide ešte ďalej: „Chcem, aby sa vojna skončila. To sa stane až vtedy, keď Rusi prestanú okupovať Ukrajinu. Preto prispievam.“
Toto nie je naivita. Toto je morálny kompas. A ten má dnes časť slovenských dôchodcov presnejší než predseda vlády. Sú to ľudia, ktorí si doslova odtrhnú od úst. Nie preto, že by mali veľa, ale preto, že nechcú mať krv na rukách. Trinásty dôchodok je len jeden – a potrieb je veľa. A tak Ficovu almužnu rozdeľujú.
„Polovica na muníciu, polovica na drony,“ píše pán Dušan.
„Najlepšie investovaný 13. dôchodok, zvyšok pôjde na podporu UA detí,“ dodáva pán Gejza.
„Som rád, že pôjde na dobrú vec,“ píše pán Ivan.
„Treba ho správne preinvestovať,“ hovorí pán Milan.
A pán Marek to uzatvára vecne, bez pátosu: „Veľmi užitočná zbierka, Mavic drony majú výborný pomer cena výkon a jednotky ich intenzívne používajú.“
Áno, prispievajú aj mladší. Aj ľudia, ktorí si našli druhú prácu, aby mohli dať viac. Aj tí, ktorí presne pomenúvajú realitu: Rusko ničí cudziu krajinu aj vlastnú budúcnosť. Ukrajina dnes nebráni len seba. Bráni Európu. Aj nás.
„Veľmi prajem Ukrajincom mier,“ píše pani Zuzana, „ale mier so spravodlivosťou a potrestaním agresora, ktorý sa v túžbe po znovuzrodení impéria neštíti vraždiť deti.“
A jej menovkyňa dodáva len tri slová: „Ďakujem. ĎAKUJEM. Ďakujem.“
Jasno v tom kto je agresor a kto sa bráni má aj pani Jana: „Držte sa Ukrajinci. Rusi ničia nielen Vašu krajinu, ale aj ich vlastnú. Raz na to musia prísť. Rusi sú ničitelia. Vy ste ochrancovia. Na pleciach Ukrajincov leží teraz ochrana celej Európy.“
Na záver slová pána Viliama, ktoré by si mal premiér zarámovať: „Nech drony ochránia obrancov a pomôžu vybojovať vašu aj našu slobodu. Slováci pri zmysloch vás v tom nenechajú samých.“
Toto je ten rozdiel. Fico ponúka peniaze za ticho. Dôchodcovia posielajú peniaze na odpor.
My ďakujeme za dôveru a odkazy. A sľubujeme jediné: nekončíme. Neskončíme, kým bude treba pomáhať. A kým si niekto v Bratislave myslí, že sa dá morálka kúpiť jedným dôchodkom.
Zbierku na prieskumné drony pre obrancov Ukrajiny nájdete tu:
Ešte raz obrovská a nekonečná vďaka!
