To bol zas týždeň! Úradník našej krajiny, platený z našich daní, aby ju chvíľu spravoval, z „osobných dôvodov“ nepodporil jednotné európske riešenie pomoci Ukrajine. Rusi tam zatiaľ zabíjali civilistov a ničili infraštruktúru, terorizovali ľudí náletmi vo dne v noci, rozsievali smrť a pripravili ich o teplo, elektrinu, vodu. Opäť odmietli vianočné prímerie. Azda každému okrem niektorých politikov je konečne jasné, že o dohodu im nikdy nešlo… A k narušovaniu vzdušného priestoru krajín NATO ruskými dronmi, teplovzdušnými balónmi a stíhačkami sa pridali aj traja ruskí vojaci, ktorí sa v noci preplavili na člne cez hraničnú rieku Narva a vylodili sa v Estónsku…
No podarila sa aj jedna krásna vec. Ženy a deti, ktorým Rusi zabili manželov a ockov, dostali vďaka ľuďom zo Slovenska predčasný vianočný darček: 7 DNÍ BEZ VOJNY, terapeutický pobyt v zasnežených Karpatoch v západoukrajinskej dedinke Drahobrat. Áno, opäť sa podaril malý zázrak. Mohli si v prírode oddýchnuť od výbuchov, ostreľovania a sirén, venovať sa sebe a načerpať nové sily do ďalších náročných dní. Z Drahobratu nám poslali krásne poďakovanie:
Ľudia, ktorí na pobyty prispievajú, posielajú okrem peňazí aj odkazy. Minule sme niektoré z nich maminám prečítali. Napríklad: „Nikdy na obetu a hrdinstvo vašich mužov nezabudneme. Sláva Ukrajine!“ Alebo: „Vaša obeť je nesmierna a láme mi srdce pri všetkých hrôznach, ktoré prežívate.“ Ženy mali v očiach úprimné slzy dojatia.
Príbehy niektorých z nich si môžete prečítať tu:
Na rozdiel od nášho úradníka s osobnými dôvodmi nepodporiť Ukrajinu Peter odkazuje: „Je nemorálne a zvrhlé, aby bola agresivita Ruska tolerovaná a trpeli ľudia vrátane malých detí.“ Michal to vystihol presne: „Ďakujem všetkým, ktorí bránia toto naše skorumpované Slovensko.“ Aj Štefan si na rozdiel od premiéra uvedomuje, že s agresorom sa neradno bratríčkovať: „Úctivá poklona týmto deťom a matkám. Ďakujem Ukrajine a Ukrajincom, že tu máme mier.“ Rovnako Peter: „Ukrajinci, ďakujeme vám z celého srdca za obranu Európy!“
Veľa odkazov začína slovom PREPÁČTE. Napríklad Matej chce Ukrajincom a Ukrajinkám povedať: „Prepáčte za studené srdcia našej smiešnej vlády.“ A Ladislav dodáva: „Je mi nesmierne ľúto vraždenia, čo u vás rozpútala tá beštia z Kremľa. A taktiež mi je ľúto postoja veľkej časti slovenského národa, podľa ktorej za to môžu samotní Ukrajinci. Prepáčte nám, prosím.“ Vladislav hovorí: „Mrzí ma, že sme dopustili to, čo sa vám stalo.“ A na rozdiel od Fica, ktorý z bezpečia zlatých vaní vykrikuje, že neverí vo vojenské riešenie konfliktu, Čech David dcéram a synom zabitých obrancov Ukrajiny odkazuje: „Přinesly jste oběť nejvyšší. Vaši rodiče padli i za svobodu mou a mých dětí.“
Anton vie, že na politikov sa spoliehať nebudeme: „Aj keď je tento svet momentálne veľmi zlý a vládnu nám politické beštie, ľudia by mali mať dobro v srdcia a vzájomne si pomáhať.“ Aj Milan v tom má jasno: „Musíme si pomáhať. Otcom na fronte. Deťom, aby nestratili budúcnosť. A vlastne aj sebe, aby sme nestratili tvár.“
My nekončíme. Hneď po Vianociach začne za Zakarpatí už 24. terapeutický pobyt, ktorý podporíme. Vďaka ľuďom, ktorí nestratili tvár. A potom budú ďalšie. Budeme naďalej s tými, ktorí trpia kvôli tejto nespravodlivej vojne. Pridať sa môžeš tu:
https://donio.sk/sedem-dni-bez-vojny
ĎAKUJEME
