Keď som kedysi, pred vojnou, cestoval po Rusku, povedal mi jeden môj ruský známy: „My Rusi musíme mať všetko NAJ. A tak máme najmenšieho obra, najväčšieho trpaslíka a najrýchlejšie hodinky na svete.“
Mal pravdu. Rusi naozaj zbožňujú NAJ veci. Potrebujú mať všetko najväčšie, najsilnejšie, najslávnejšie, najhrdinskejšie a najposvätnejšie. Aj keď to potom v praxi nefunguje, nestrieľa, nezvoní, nelieta, nepláva alebo sa to rozpadne na ukrajinskom poli.
Majú najväčšiu krajinu sveta, ale stále im je malá. Majú toľko územia, že by sa im doň zmestili celé dejiny ľudstva, ale aj tak sa každé ráno zobudia s pocitom, že im niekto ukradol ďalší kus stepi. Majú Sibír, Kaukaz, Ďaleký východ, Arktídu, jedenásť časových pásiem a stále plačú, že sa im NATO tlačí pod okná. Akurát že tie „okná“ si zakaždým posúvajú bližšie k susedom.
Majú Cárske delo — obrovský kus bronzu, ktorý je slávnejší tým, že pred ním pózujú turisti, než tým, že by niekedy rozhodol bitku. Presne ruský vojenský ideál: veľké, ťažké, hrozivo vyzerajúce a prakticky nepoužiteľné. Cárske delo bolo vlastne prvá Armata: obrovské, drahé, hrozivo vyzerajúce a najlepšie použiteľné na prehliadke.
Cár puška – najväčšie delo, čo nikdy nevystrelilo
A aj tam to niekedy škrípe. Slávny tank T-14 Armata, pýcha ruskej techniky a údajný zázrak budúcnosti, nedokázal v roku 2015 počas nácviku prehliadky na Červenom námestí ani dôstojne odísť po vlastných. Zastal pred Mauzóleom, museli k nemu volať odťahové vozidlo a propaganda potom vysvetľovala, že to vraj bolo celé naplánované. Samozrejme. V Rusku je plánované všetko. Aj poruchy, aj ústupy, aj „gestá dobrej vôle“.
Armata T14 – najmodernejší tank, čo nezvládol ani prehliadku na Červenom námestí
Majú aj Cársky zvon. Najväčší zvon sveta, ktorý nikdy nezvonil. Praskol skôr, než mohol splniť jedinú úlohu zvona. Ako keby niekto odlieval symbol celého impéria: obrovské ambície, veľkolepé reči, patetický nápis — a potom prasklina cez pol tela.
Cár zvon – najväčší zvon, čo nikdy nezvonil
A potom majú armádu. Kedysi vraj druhú najsilnejšiu na svete. Armádu, ktorá mala dobyť Kyjiv za tri dni, zlomiť Ukrajinu za týždeň a vystrašiť Európu na desaťročia. Lenže vojna je nepríjemná vec: okrem propagandy v nej treba mať aj logistiku, velenie, morálku, techniku a ľudí, ktorí vedia, prečo bojujú. A tak sa z druhej armády sveta stala druhá najlepšia armáda v Ukrajine.
Rusko má najväčšie reči o mieri a najviac rakiet namierených na mestá. Najhlasnejšie kričí o fašizme a samo si pestuje kult vodcu, udavačstvo, cenzúru a vojnové pochody detí v uniformách. Má najväčšiu slobodu slova — len treba hovoriť presne to, čo dovolí Kremeľ. Má najväčšiu demokraciu — kde sa výsledok volieb vie skôr, než sa otvoria volebné miestnosti. Má najväčšiu pravdu — takú pravdivú, že sa za ňu chodí do väzenia.
Rusko je skrátka krajina veľkých vecí. Veľkých klamstiev, veľkých komplexov, veľkých prehliadok a veľkých hrobov. Všetko musí byť monumentálne, aby nebolo vidieť, aké je to vnútri duté. Cárske delo nestrieľa. Cársky zvon nezvoní. Cárska armáda nevíťazí. Ale propaganda ide ďalej.
Tá je v Rusku naozaj najväčšia.
Lenže dnes už nejde o vtipnú historku o najrýchlejších hodinkách na svete. Nejde o kuriozity z Kremľa, prasknuté zvony a bronzové delá pre turistov. Ide o krajinu, ktorá svoje komplexy lieči raketami, bombami a dronmi. O impérium, ktoré si stále potrebuje dokazovať veľkosť tým, že ničí menších susedov, zabíja civilistov a mení mestá na ruiny.
A preto Ukrajina potrebuje pomoc. Nie veľké reči. Nie prázdne vyhlásenia. Nie ďalšie „mierové“ frázy od ľudí, ktorí sa boja pomenovať agresora. Potrebuje oči na oblohe. Potrebuje drony, ktoré nájdu ruské útoky skôr, než dopadnú na ukrajinské zákopy, domy a cesty. Potrebuje techniku, ktorá pomáha brániť životy pred impériom, čo má najväčšie klamstvá a najmenšiu úctu k ľudskému životu.
Ruské NAJ dnes zastavujú ukrajinskí obrancovia každý deň. Aj vďaka dronom.
Pomôcť môžete tu:
https://donio.sk/drony-pre-ua
