Vieš, že Igor je na fronte, a zrazu sa mu prestanú doručovať správy. Tušíš najhoršie. Pred pár dňami ešte odpovedal, dohadovali sme sa na stretnutí. Viezli sme mu a jeho chalanom, ktorí si hovorili Mahno Group, drony.
Skúšali s dronmi všetko možné, nadšene sa učili, ako ich čo najlepšie využiť na svojej časti frontu na zastavenie postupu Rusov. Neskrývali svoje tváre. Mali facebooky aj skupinu na Telegrame. Obišli sme s nimi domčeky v tyle, kde bývali, keď práve neboli na línii. Ukazovali nám svoje dronové dielne aj zlepšováky, ktoré tlačili priamo tam, 3D tlačiarne poháňali generátory. Raz nám priniesli Babu Jagu a lietali s ňou, aby sme si ju mohli nafotiť. Boli rovnako nadšení ako ktorýkoľvek vývojársky tím niekde v start-upe. Aj rovnako milí a hrdí na svoju prácu.
Ibaže pracovali na frontovej línii. Ich životy by skutočne mohli pokračovať niekde v korporátoch, potom by sa oženili, mali by deti, tie by spokojne rástli, najväčší problém by boli možno zlé známky v škole. Ale kvôli nezmyselnej Putinovej vojne museli brániť svoju krajinu. „Všetko to boli ešte deti. Ja som ich v roku 2022 doviedol na front,“ povedal do telefónu armádny kaplán Askol. Povedal aj, že taká je vojna, že idú ďalej, že pri masívnom ruskom ostreľovaní ich pozícií zničili Rusi nielen životy, ale aj všetko vybavenie, takže potrebujú naliehavo drony a čokoľvek ďalšie, čo teraz máme.
Ak chceš prispieť na dron pre obrancov Ukrajiny v Záporožskej oblasti, naša zbierka je tu:
Pred dvomi dňami sme v ubytovni pre vysídlencov stretli Tetyanu z Huljajpola. Kvôli Rusom prišla o všetko, musela ujsť z mesta, kde prežila celý život. Keď sme jej s Marcelom Rebrom hovorili, že ideme za chlapcami, ktorí bránia ten úsek frontu, naliehala, aby sme im určite odovzdali jej pozdravy a poďakovania. Doslova vybozkávala displej fotoaparátu s fotkou chlapcov z Mahno Group. Želala si len aby boli v bezpečí.
Stal sa pravý opak.
S Marcelom Rebrom si hovoríme Nezlomní. V tomto názve nášho občianskeho združenia je zakódované: NEprestaneme bojovať so ZLOM, NIkdy. Práve sme sa dozvedeli, že Rusi zabili mladých chlapcov, ktorých sme poznali a ktorých životy zmenila vojna. Nikdy nechceli vziať do ruky zbraň. Ale nič iné im nezostalo, keď Rusi napadli ich krajinu. Kdesi na druhom konci sveta zatiaľ kričal Trump na Zelenského, že odmieta „mier“, ktorý by bol prakticky obchodom s minerálmi, kapituláciou a bezobsažnou dohodou bez bezpečnostných záruk v jednom. Keď čítam komentáre niektorých Slovákov, je mi až zle z toho, ako nedokážu čítať s porozumením ani normálne uvažovať. Ich túžba po ruskom „mire“ sa, žiaľ, vypomstí nám všetkým. A verte, že v ňom nechcete žiť. Včera som ho videla tu na Donbase v zbombardovanej Kostantinivke a dedinách okolo, aj spolu so zúfalými ľuďmi, ktorí nesú jeho následky.
My vieme, že nikto si neželá koniec vojny viac ako Ukrajinci. Pretože oni prežívajú milióny osobných tragédií, krvácajú a zomierajú. Nesmie to však byť nespravodlivý a nezmyselný mier, ktorý len umožní Rusku prezbrojiť, nabrať nové sily a pokračovať vo vojne proti slobodnému a demokratickému svetu.
