„Uzbekistan môže byť pre nás brána do Afganistanu a do ďalších krajín v tomto regióne,“ povedal Robert Fico počas návštevy Uzbekistanu. Fico sa netají svojim obdivom k východným diktatúram, ale „brána do Afganistanu“ je už trochu silná káva. Skúsme sa pozrieť, akú bránu a kam by nám chcel Fico otvoriť.
Afganistan dnes nie je štátom v modernom zmysle slova. Je to rozvrátené územie ovládané teokratickým režimom, kde neexistujú základné občianske práva, ženy sú systematicky vymazávané zo spoločnosti, a hlavnou komoditou nie je technológia, vzdelanie či poľnohospodárstvo – ale ópium. Ide o krajinu, kde sa moc neodvodzuje od volieb, ale od kalašnikova, kde zákony diktujú radikáli a kde ľudský život má minimálnu hodnotu, pokiaľ nie je v súlade s ideologickými prikázaniami Talibanu.
Islamský emirát: Synonymum diktatúry
Od augusta 2021 vládne Afganistanu hnutie Taliban, ktoré zaviedlo brutálny, absolútne nedemokratický režim bez volieb, bez zodpovednosti a bez elementárneho rešpektu k slobodám. Taliban neuznáva žiadnu politickú pluralitu, nezávislé médiá ani občiansku spoločnosť. Všetko, čo sa vymyká ich dogmatickému výkladu islamu, je zakázané alebo potláčané násilím. Pravidlá nie sú výsledkom legislatívneho procesu, ale vôle úzkej skupiny náboženských fanatikov, ktorí sa považujú za jediných legitímnych vládcov a sudcov.
Ich vláda spočíva na strachu, donucovaní a represii. Disidenti miznú. Novinári sú umlčaní alebo zavraždení. Deti sú vymývané v medresách, kde namiesto vedy a občianskej gramotnosti dostávajú ideologické indoktrinácie. Akékoľvek náznaky demokratickej diskusie alebo slobody prejavu sú považované za „neislamské“.
Korupcia ako nástroj moci
Afganistan je globálny symbol prehnitého štátneho aparátu. Od miestnych úradov až po najvyššie štruktúry – všade dominuje klientelizmus, úplatky a pašovanie. Počas americkej okupácie sa do krajiny naliali desiatky miliárd dolárov. Výsledok? Masívne vily generálov, luxusné autá v Kábule a poloprázdne školy v dedinách. Talibanu tento chaos vyhovoval. Po prevzatí moci sľubovali očistu od korupcie, no realita ukazuje opak – systém výpalného, daňovej výnimky pre verných a brutálne vydieranie tých, ktorí sa nepodriadia.
Taliban dnes kontroluje nielen ideológiu, ale aj tok peňazí. Poplatky za priechod, dane z pestovania maku, clo na pašovanie – všetko ide do ich vreciek. V oblastiach ako Helmand či Kandahár majú predstavitelia hnutia monopol na spravodlivosť, hospodárstvo aj bezpečnosť. A využívajú ho cynicky a beztrestne.
Ženy: Od ľudí k majetku
Postavenie žien v Afganistane pod Talibanom je genocídou práv v priamom prenose. Dievčatá nemajú prístup k strednému a vyššiemu vzdelaniu. Milióny žien boli vyhodené z pracovných pozícií. Zakázaný je ich pohyb bez mužského poručníka. Ženy nemôžu vstupovať do parkov, športových zariadení, verejných priestorov. Aj základná zdravotná starostlivosť sa im často poskytuje len pod ponižujúcimi podmienkami.
Táto politika nie je „tradičná“ – je to chladnokrvný systém na likvidáciu žien ako samostatných bytostí. Taliban cielene a vedome buduje systém rodovej segregácie, kde žena nemá hodnotu, pokiaľ nerodí synov a neplní príkazy muža. Ide o štátny teror zameraný na polovicu populácie.
OSN a medzinárodné inštitúcie používajú slová ako „rodový apartheid“. To je diplomatické vyjadrenie. Pravda je, že v Afganistane sa na ženách pácha systematické, inštitucionalizované násilie. Štát, ktorý cielene ničí vzdelanie, samostatnosť a dôstojnosť žien, je štátom barbarstva.
Drogová veľmoc: Ekonomika postavená na ópiu
Afganistan je bezkonkurenčne najväčším producentom ópia na svete. V krajine sa každoročne vyprodukujú stovky ton suroviny, z ktorej sa vyrába heroín a ďalšie smrtiace drogy. Pestovanie maku je v mnohých regiónoch jediným zdrojom príjmu. No nie preto, že by to bola voľba roľníkov – je to dôsledok totálneho zlyhania štátu a aktívneho riadenia Talibanu.
Mak sa pestuje s vedomím a podporou Talibanu. Napriek oficiálnym zákazom ide len o divadlo pre zahraničných pozorovateľov. V realite Taliban vyberá dane, chráni drogové karavány a spravuje tajné laboratóriá na výrobu heroínu. Ópium nie je vedľajší problém. Je to chrbtica ich ekonomiky. Je to krvavý kapitál, ktorý platí za zbrane, propagandu a represiu.
Toto je štát, ktorého hospodárska existencia závisí od závislosti druhých. Od závislosti v Európe, Rusku, Iráne či Ázii. Taliban nie je len náboženské hnutie – je to najväčší narkokartel planéty. A robí to pod pláštikom viery.
Afganistan v číslach
Politika a represia
- 0 % voličskej účasti – po prevzatí moci Talibanom v auguste 2021 sa nekonali žiadne voľby. Krajina dnes nemá žiadny demokraticky zvolený parlament ani prezidenta.
- Viac než 200 novinárov bolo zatknutých alebo mučených od roku 2021 (zdroj: Reportéri bez hraníc, 2023).
- Afganistan je 170. zo 180 krajín v indexe slobody tlače (RSF, 2024).
Korupcia
- Afganistan je podľa Transparency International (2023) na 176. mieste z 180 krajín (horší je už len Sýria, Juhosudán a Somálsko).
- Viac než 19 miliárd USD americkej a medzinárodnej pomoci bolo „nezúčtovaných“ (SIGAR report, 2021).
- Podľa niektorých odhadov až 40 % všetkých štátnych kontraktov počas predchádzajúcej vlády išlo cez klientelistické väzby (World Bank, 2020).
Práva žien
- 100 % dievčat nad 12 rokov má zakázaný prístup k stredným školám a univerzitám (UNESCO, 2024).
- Až 85 % žien stratilo prácu v mestských oblastiach po nástupe Talibanu (UN Women, 2023).
- Ženy nesmú cestovať bez mahrama (mužského poručníka) – zákaz platí aj na cesty dlhšie než 72 km (Taliban edikt z decembra 2021).
- Viac než 28 dekrétov Talibanu od roku 2021 bolo zameraných výlučne na obmedzenie pohybu, vzdelania a zamestnania žien.
Drogová ekonomika – Ópium
- Afganistan produkuje 80–90 % svetového ópia (UNODC – United Nations Office on Drugs and Crime, 2023).
- V roku 2022 sa v Afganistane vypestovalo 6 200 ton surového ópia.
- Príjmy z drog dosiahli v niektorých rokoch až 2,7 miliardy USD, čo tvorilo približne 14 % HDP krajiny (UNODC, 2022).
- Počet hektárov pôdy určených na pestovanie maku v roku 2022: 233 000 ha – najviac v histórii krajiny.
- Taliban z ópiového obchodu vyberá „desaťkovú daň“ (ušr), odhadovaný zisk pre hnutie: 100–400 miliónov USD ročne.
Ľudské práva a migrácia
- Po návrate Talibanu k moci utieklo z krajiny vyše 1,6 milióna ľudí (UNHCR, 2024).
- Viac než 90 % populácie žije pod hranicou chudoby (UNDP, 2023).
Náš „biznis plán“ je jasný
Čo mal presne na mysli Fico, keď blúznil o „bráne do Afganistanu“, nevime. Vieme v však, že náš „biznis plán“ je jasný: dodať viac dronov do Ukrajiny:
