Nie preto, že nejdete s nami, pán Fico. Neteší nás to, čo tam znova uvidíme a s čím sa stretneme.
Povedal mi v stredu večer kamarát Mário „Počúvaj Marcel. Keď ťa tak sledujem, ty vôbec nie si šťastný, že ideš znovu do Ukrajiny“. Zamyslel som sa nad jeho slovami. Má pravdu. Na jednej strane som rád, že opäť aspoň niečím pomôžeme. Vezieme predsa veľa potrebných veci. Na druhej strane, naozaj nie som vôbec šťastný, že tam ideme. Teda že tam ideme v čase vojny, ktorá podľa vás, pán Fico, vlastne ani nie je. Lebo ja viem, že vojna na Ukrajine je. A tuším, čo tam uvidíme a s čím sa stretneme. Nebudú to pekné a príjemné zážitky, verte mi.
Pozvali sme vás pán Fico, na cestu do Ukrajiny. Našu ponuku ste neprijali. Snáď sa nebojíte? Chlapák ako vy, sa predsa len tak niečoho nezľakne. Koniec koncov vy sám ste povedali, že v Kyjive žiadna vojna nie je. Ak to posudzujete podľa toho, či tam vkročili ruskí agresori tak máte pravdu. V Kyjive vojna nie je a ani nebola. Napriek tomu, že podľa pôvodných plánov „Špeciálnej vojenskej operácie“ mali hlavné mesto Ukrajiny ruskí osloboditelia obsadiť do troch dní. Skončili našťastie, vďaka udatným obrancom, na jeho predmestiach. Našťastie pre obyvateľov Kyjiva, na nešťastie pre obyvateľov tých predmestí. Z jedného z nich, z Buče, je to do Kyjiva asi ako z Pezinku do Bratislavy. A v Buči okupanti boli. Miestni by vám mohli porozprávať, pán Fico, aké to bolo, keď ich Rusi „denacifikovali“.
Mesiac života v pivnici
Tlmočník a hudobník Oleksij Babinskyj bol v Buči počas celej doby okupácie. Viac ako mesiac strávil v pivnici spolu s chorou mamou a pár susedmi. V zime, bez elektriny, bez dodávok vody a jedla. Stal sa z neho nedobrovoľný expert na prežitie v mestských podmienkach. Janka popísala celý jeho príbeh. Stretli sme sa s ním znovu, po viac ako roku od oslobodenia Buče. Boli sme v pivnici, kde s skrývali pred Rusmi. Boli sme v jeho byte. Pripomína stále prepperské sídlo.
Je plný vecí na prežitie. Hlavne na zabezpečenie svetla a tepla. „Stále sa v noci strhávam zo sna. Otvorím oči a skontrolujem či svieti svetielko. Musí svietiť. Nedokážem spať v temnote. Mám strach z tmy a chladu. Panický strach. Už nikdy to nechcem zažiť. Analyzoval som výhrevnosť všetkých dostupných typov palív. Najlepšie vychádza olej do kostolných kahanov. Dôležité je ale aj v čom ho spaľujete. A keď ho používate na svietenie, aký materiál použijete ako knôt,“ rozpráva nám.
Oleksij Babinskyj aj viac ako rok od oslobodenia Buče myslí len na to, ako si zabezpečiť teplo a svetlo (zdroj: Marcel Rebro)
Guľka do tyla a masový hrob
Napriek tomu, čo všetko Oleksij zažil, patrí k tým šťastnejším. Prežil ruské besnenie. Veľa obyvateľov Buče to šťastie nemalo. Minulý rok sme boli v Buči 9. októbra – deň po mojich narodeninách. V areáli kostola Svätého Andreja bol po oslobodení objavený jeden z masových hrobov. Našli v ňom 116 obetí. Medzi nimi 30 žien a dve deti. Väčšina z nich bola zastrelená ranou do hlavy, pán premiér. V meste, kde podľa vás žiadna vojna nie je. Jednou z obetí bol Jurij Michailovič Budnik. Bol odo mňa o deň mladší. Narodil sa 9. októbra 1968.
Ja som na svoje 55. narodeniny odovzdal Tatiane financie, na rehabilitačný tábor pre 55 detí a matiek, ktorých otcovia a manželia položili životy pri obrane svojej vlasti. Financie vyzbierané od dobrých ľudí na Slovensku. Jurij Michailovič sa svojich 55. narodenín nedožil. Jeho život ukončil neznámy okupant 13. marca 2022, pán Fico. Kedysi sme sa chodili klaňať k hrobom neznámych ruských vojakov. Teda vy a „vaši ľudia“ sa chodia doteraz. Každopádne môžete, namiesto šaškovania na hroboch komunistických funkcionárov, navštíviť v okolí Kyjiva hroby známych obetí neznámych ruských okupantov. Len to by ste museli mať odvahu zájsť ďalej, ako do Užhorodu, pán Fico!
Jurij Michailovič Budnik sa svojich 55. narodenín nedožil. Jeho život ukončil neznámy ruský okupant. (zdroj: Marcel Rebro)
Pamätník obetiam ruského vraždenia v areáli kostola Svätého Andreja v Buči. V masovom hrobe tu našli 116 obetí. (zdroj: Marcel Rebro)
Štyridsať mŕtvych za jednu noc v Borodyanke
Kúsok ďalej, asi pol hodinu cesty autom od Kyjiva, je mestečko Borodyanka. V noci z 1. na 2. marca 2022 mesto zažilo jeden z najničivejších ruských útokov. V tú noc tam Rusi okrem iného zasiahli a zničili komplex 8 poschodových obytných budov, v ktorom zahynulo viac ako 40 civilných obyvateľov. Podľa vyšetrovateľov mesto bombardovali a ostreľovali zakázanou kazetovou muníciou. Rusi zaútočili v noci, keď bola väčšina obyvateľov doma, vo svojich posteliach. Celkovo bolo v meste po oslobodení, pod troskami zničených budov, nájdených viac ako 300 mŕtvych obyvateľov.
Bytový komplex v Borodyanke, v ktorom pri jedinom nočnom útoku zahynulo viac ako 40 civilistov (zdroj: Marcel Rebro)
Pozostatky jedného z bytov v zničenom dome v Borodyanke (zdroj: Marcel Rebro)
