Ak prestane bojovať Rusko, bude koniec vojny!
Ak prestane bojovať Ukrajina, bude koniec Ukrajiny!
Nočný život v Chersone: prieskumné drony, záškodníci a neustále ostreľovanie

V kedysi tristo tisícovom meste je mŕtvo aj cez deň. V noci je to mesto dronov.

Pôvodne sme mali v pláne presunúť sa na noc do Mykolaiva a cez deň sa vrátiť do Chersonu. Takto funguje aj miestna administratíva. Deň v Chersone, noc v Mykolaive. Je to bezpečnejšie. Mykolaiv je mimo dostrelu delostrelectva a pri útokoch dronov alebo rakiet je dostatok času na presun do krytov. Lenže vzdialenosť 50 kilometrov neznamená hodinu jazdy ako tvrdí navigácia. Cesty sú poškodené, treba prejsť cez viacero blok postov. Navyše presun po západe a pred východom slnka je veľmi nebezpečný. Máme síce výnimku zo zákazu vychádzania (v Chersone je od 19:00 do 5:00) ale to na veci nič nemení. „Výnimka je jedna vec. Ale nie je nepriestrelná,“ vysvetľuje nám Ivan. „Pôsobia tu skupiny záškodníkov a aktívne sú hlavne v noci. Preto je zákaz vychádzania. Vyzerá to nelogicky, ale bezpečnejšie pre vás bude nocovať v Chersone. Strieľajú sa samozrejme aj na mesto, ale len aby dali o sebe vedieť. Možnosť, že vás v noci niečo zasiahne samozrejme existuje, ale je menšia ako že sa vám niečo stane po ceste“.

Ostávame teda v Chersone. Ubytujeme sa v penzióne, ktorý nám odporučila Natália z baru. Ceny sú vyššie ako v Mykolaive alebo Odese, kartou sa platiť nedá. Sme kilometer od Dnepru a teda od frontovej línie. Naše izby sú orientované na západ a teda na „bezpečnej“ strane. Na večer si ešte dohadujeme stretnutie s Borisovým synovcom Vilenom. Je teraz v rámci rotácie ubytovaný v dedine neďaleko Chersonu. Časť našej zásielky je určená pre jeho jednotku. Stretávame sa v Green House. Prichádza aj so spolubojovníkom a už chápem prečo ho Boris volá „Hrošík“. Obrovský chlap s mohutnou bradou pôsobí odstrašujúco. Pohybuje sa ale svižne a keď prehovorí, srší s humorom. Zvítava sa s Borisom a prázdny bar je zrazu plný židovských anekdot a vtipov, ktorým nie vždy rozumiem. „Nevadí,“ vraví Boris. „Už sme sa dohodli, že Marcela konvertujeme. Potom všetko pochopí,“ rehoce sa Boris. „Konvertujeme so všetkým čo k tomu patrí?“ vyzvedá Hrošík. „To nie. Zatiaľ ho konvertujeme len tak – čiastočne. On je ale náš,“ zábava nemá konca kraja. Ani sme si nevšimli, kedy sa zotmelo. Platíme, lúčime sa s Natáliou a presúvame sa k nášmu autu aby sme preložili materiál.

Vilen a jeho veliteľ Igor (zdroj: Marcel Rebro)

Už platí zákaz vychádzania. Cez deň boli ulice poloprázdne, teraz na nich nie je ani človiečika. Naši sprievodcovia kráčajú popri stene, my za nimi. Keď prichádzame k autu, vyberám a zažínam čelovku, aby som videl na náklad. Hrošík mi ju okamžite strháva z hlavy. „Zbláznil si sa?“ osopí sa na mňa. „Chceš aby nám sem Rus poslal pozdrav? Pozri hentam hore. Vidíš to svetielko?“ ukazuje rukou kamsi na oblohu na východe. „A vedľa druhé. Ruské drony. A tu nad nami sú naše,“ pokračuje. „Zapni si červený mód a je to v poriadku,“ vracia mi čelovku. Pýtam sa prečo ich nezostrelia. „Sú vysoko. Aj kilometer. To netrafíš ani snajperkou. Toto je vojna dronov, kamarát“. Kým sa bavíme, chlapi si zapaľujú cigarety. Plamienky zapaľovačov aj cigariet zakrývajú dlaňami.

Ušakov bulvár – pred vojnou jedna z najrušnejších ulíc v Chersone (zdroj: Marcel Rebro)

Znenazdania sa na križovatke asi dva bloky od nás vynorí neosvetlené auto. Smeruje ku nám. Hrošík a jeho kolega zahadzujú cigarety, strhávajú z pliec zbrane. Počujem charakteristické cvaknutie poistiek na kalašnikovoch. Neobťahovali, mali náboj v komore. Chlapi sa nenáhlivo ale dôrazne presunú za naše auto. My za nimi. Keď auto prejde spýtavo sa pozriem na Hrošíka. „Nikdy nevieš kto sa v noci k tebe blíži. A nevieš či to je náš, alebo nie. Operuje ich tu dosť. Rusov alebo aj našich kolaborantov. Treba byť opatrní a každého považovať za nepriateľa“. Preložíme materiál a lúčime sa. Zajtra sa stretneme a pôjdeme pozrieť ich jednotku. Hrošík to dohodol s veliteľom. Odchádzame do nášho penziónu. Chystáme si veci na zajtra. Garik zisťuje, že si zabudol v aute stabilizátor. Ponúkam sa, že mu preň zabehnem. Vonku ostávam stáť s hlavou otočenou k nebu. Každú chvíľu čosi zaduní a na oblohe sa objaví záblesk alebo svetelná stopa. Zrazu zaregistrujem nejaký pohyb. Rýchlo vyberám stabilizátor a vraciam sa na izbu. Intenzita paľby sa zvyšuje. Neviem určiť či sú to naši alebo Rusi. Nemôžem v tom rachote zaspať. Dávam si do uší štuple. Ani neviem či v noci Garik chrápal, alebo nie …