Delostrelec Alexander má 36 rokov. Presúvali sa s jednotkou na pozíciu, keď ich objavil ruský útočný dron Lancet. Zasiahol náves s muníciou, nasledovala hrozivá explózia. Chalani v muničnom vozidle na mieste zahynuli, ostatní boli ťažko zranení. Po zásahu dronom Rusi pokračovali v ostreľovaní mínometmi. Jedna 82mm mína explodovala kúsok od Alexandra. „Ucítil som bolesť. Pravú nohu som vôbec necítil, niečo tam viselo na zvyškoch nohavice. Ľavá noha bolela ako čert. vedel som, že je zle, ale v takej chvíli človek myslí len na to, ako prežiť. Na pravej som si založil turniket vysoko nad kolenom, na ľavej pod kolenom. Obidva som dotiahol, koľko som vládal,“ opisuje Saša najťažšie chvíle svojho života.
Saša počas rehabilitácie (zdroj: Marcel Rebro)
Vysielačkou zavolal pomoc. Zdravotníci dorazili po hodine. Evakuovali ho ako prvého. Keď sa dostal na stabilizačný bod, stratil vedomie a prebral sa až po operácii. Pravú nohu mu museli amputovať pod kolenom, z ľavej prišiel o časť chodila. Teraz je na rehabilitácii v centre UNBROKEN v Ľvive a čaká na protézu. Jeho dvaja zranení kamaráti mali menej šťastia. Keď Rusi zistili, že medici sa snažia evakuovať zranených, zahájili ešte intenzívnejšiu paľbu. Transport do bezpečia sa natiahol na 26 hodín. U oboch po takej dlhej dobe došlo k nekróze končatín s nasadenými turniketmi a museli im nohy amputovať pod bedrovým kĺbom.
Saša ostáva napriek ťažkému osudu optimistom (zdroj: Marcel Rebro)
Podobný osud postihol aj jeho spolupacienta Igora. Tridsaťosemročný pyrotechnik sa vracal z nočnej akcie, keď ich auto zasiahol kamikadze FPV dron do pravej strany. Do strany, kde sedel Igor. Na rozdiel od Sašu si pamätá celý priebeh evakuácie a ošetrenia. „Bolo to zvláštne. Mal som pocit, že sa vznášam v nejakej hmle. Všetko som vnímal, všetko si pamätám. Len som mal pocit, že sa to nedeje mne, že som len pozorovateľ. Najviac ma trápilo, keď mi strihali uniformu. Kúpil som si ju sám, stála 11500 hrivien. Snažil som sa zdravotníkov ukecať, aby ma nejak vyzliekli a uniformu nepoškodili. Veď ju predsa budem potrebovať, keď sa vrátim na front,“ spomína.
Igor ide na rehabilitáciu. Sám. nechce pomoc iných (zdroj: Marcel Rebro)
A myslí to s návratom na front vážne. Rovnako ako Saša čaká na protézu pravej nohy. „Ešte mi musia dať do poriadku aj pravú ruku. Do útoku už asi nepôjdem, ale keď budem mať v poriadku obidve ruky, nič mi nebráni pracovať v dielni a vyrábať muníciu pre drony,“ vraví.
Igor bude ruku potrebovať pri výrobe munície pre drony (zdroj: Marcel Rebro)
Obom chalanom zachránila život zdravotnícka pomôcka za 15 EUR – turniket, škrtidlo na zastavenie masívneho krvácania. Bez neho by boli obaja mŕtvi. Spotreba turniketov na fronte je veľká. Vojaci ich nosia do akcie aj štyri, umiestnené na výstroji. Alebo nasadené na končatinách, aby v prípade potreby, nestrácali čas ich nasadzovaním, ale ich len dotiahli. Pri bojových činnostiach za znečistia, poškodia, stratia. Dodávame vojakom ukrajinské turnikety SICH a pomáhame tak dvakrát. Zachraňujeme ľudské životy a ešte aj podporujeme ukrajinskú ekonomiku.
Igor na rehabilitácii (zdroj: Marcel Rebro)
Teda vlastne pomáhate vy, priatelia. Lebo ste to vy, kto financuje ich obstaranie. My sme len nákupcovia a poštári, čo ich doručia chalanom. Pomôcť nám v tejto práci, môžete podporou zbierky na platforme DONIO: