Fico podáva ruku Putinovi, Nezlomní Ukrajine!
Putin sa vyhráža Kyjivu: diplomati majú odísť. My tam práve vyrážame.

Hovorí sa, že zdochýnajúci kôň najviac kope. Podobne sa dnes správa aj rusko. Na frontovej línii nedosahuje to, čo si naplánovalo, a tak o to zákernejšie útočí na ukrajinské mestá a civilnú infraštruktúru. Mosty, energetiku, školy, nemocnice – všetko, čo môže Ukrajincom skomplikovať život pred prichádzajúcou zimou. Putin sa ich snaží vystrašiť, zlomiť a prinútiť, aby prestali odporovať. Lenže výsledok je presne opačný. Každý ďalší ruský útok ich ešte viac spája a posilňuje v presvedčení, že agresorovi nesmú ustúpiť.

Putin cez svoje ministerstvo zahraničia teraz vyzýva cudzincov a európskych diplomatov, aby z Kyjiva odišli. „Zostávame,“ odkazuje veľvyslankyňa EÚ v Ukrajine Katarína Mathernová. A Nezlomní? My nezostávame doma. Vyrážame do Ukrajiny. Kyjiv bude naša prvá zastávka. Tam však nekončíme.

Naša cesta bude ako vždy dlhá a náročná. Začneme na Donbase s bojovými medikmi 12. brigády AZOV. S chlapcami, ktorí za cenu ohrozenia vlastných životov zachraňujú svojich zranených spolubojovníkov a dostávajú ich z bojiska tam, kde im už môžu pomôcť lekári. Je to jedna z najnebezpečnejších činností na fronte. Pre rusov je evakuačný tím vždy veľmi vďačný cieľ. Týchto ľudí podporujeme taktickým aj zdravotníckym materiálom.

POMÔCŤ SO ZDRAVOTNÍCKYM MATERIÁLOM MÔŽEŠ TU:
https://donio.sk/turnikety

Pri AZOVE ešte zostaneme. S dronistami z 1. bataliónu bezpilotných prostriedkov pôjdeme do priestoru Dobropillia, kde odrážajú útoky ruských agresorov. Máme naše tradičné „miestenky do nultého radu“, a tak vám, pokiaľ to situácia dovolí, prinesieme čerstvé a pravdivé informácie o tom, ako to tam naozaj vyzerá. Nie z tlačových správ, nie od počítača v Bratislave a už vôbec nie z telegramových kanálov ruskej propagandy. Priamo od ľudí, pre ktorých je vojna, žiaľ, každodennou realitou.

Potom sa presunieme k 10. horskej útočnej brigáde Edelweiss a 56. brigáde, ktoré bojujú v lymanskom smere a úspešne hlušia a vytláčajú rusov. Pokračovať budeme ďalej na sever k 114. brigáde TRO a 15. mobilnému pohraničnému oddielu „Oceľová hranica“, ktoré držia rusov pri Kupiansku, Charkive a Sumách. Všade vezieme to, čo dnes obrancovia potrebujú možno najviac – prieskumné drony. Nie jeden či dva kusy na peknú fotografiu. Toľko, koľko sa nám podarí vďaka dobrým ľuďom zo Slovenska kúpiť a naložiť do auta.

PRIESKUMNÝ DRON OBRANCOM UKRAJINY MÔŽEŠ POSLAŤ TU:
https://donio.sk/drony-pre-ua

Či máme strach? Nie. Strach paralyzuje a zabíja. Máme pud sebazáchovy a rešpekt. Veľmi dobre vieme, že cesta na front, a obzvlášť do stále sa rozširujúcej zóny smrti, nie je výlet. Vieme aj to, že ruskí „mierotvorcovia“ s obľubou útočia na svoje tradičné „vojenské ciele“ – hotely, nákupné centrá, školy, obytné domy a nemocnice. Špeciálne radi útočia aj na tých, ktorí o ich zverstvách hovoria pravdu – na novinárov. Patríme presne medzi tých, ktorých by ruskí „mierotvorcovia“ najradšej umlčali navždy.

Na týchto nájazdníkov z ruských stepí neplatia pekné reči, ústupky ani nekonečné vyjednávanie. S teroristami sa nevyjednáva. Terorista rozumie sile. Musí dostať poriadne po papuli. Náš ožratý premiér – pardon, virózou postihnutý premiér – sa môže ďalej oháňať politikou na štyri svetové strany, rozprávať o mieri a strašiť Slovákov vojnou.

Lenže ak sa budeme nečinne prizerať, vojna v Ukrajine neskončí. Príde k nám. Agresor sa nezastaví preto, že ho pekne poprosíme. Nezastaví sa ani preto, že mu ponúkneme ďalší kus cudzieho územia. Zastaví sa tam, kde ho zastavia silou. Ak Ukrajincom nepomôžeme zastaviť ho dnes, zajtra môže byť oveľa bližšie k našim domovom. Potom už bude neskoro nariekať.

Na spiatočnej ceste nás čaká ešte jedna dôležitá zastávka. Na Drahobrate navštívime náš prvý rehabilitačný pobyt organizovaný špeciálne pre matky padlých obrancov Ukrajiny. Vieme, že to nebude ľahké. Ich synov a dcéry im nevrátime. Nedokážeme zmeniť to, čo sa stalo, ani vymazať deň, keď sa dozvedeli, že ich dieťa sa už domov nevráti. Môžeme im však pomôcť nájsť silu a vôľu žiť ďalej aj po strate, ktorú si väčšina z nás ani nedokáže predstaviť.

SYNOV A DCÉRY IM NEVRÁTIME. NÁDEJ IM MÔŽEME DAŤ:
https://donio.sk/matky

Taká bude naša ďalšia cesta do Ukrajiny. Od bojových medikov cez dronistov a frontové jednotky až po mamy, ktorým vojna vzala to najcennejšie. Nesieme pomoc tam, kde je potrebná. A späť prinesieme príbehy a pravdu o vojne, o ktorej sa u nás príliš často mudruje z pohodlia teplých bytov a kancelárií. Lenže vojna sa nevyhrá rečami od stola. Kým jedni rozprávajú o mieri, iní zaň každý deň krvácajú a zomierajú. Práve im pomáhame. A budeme pomáhať ďalej.

ĎAKUJEME, ŽE NÁM POMÁHATE POMÁHAŤ!

Nezlomní – Jana a Marcel