Aj jedni aj druhí považujú pokus o vyjednávanie za prejav slabosti
Zjednávanie po rusky
Stalo sa mi raz pri mojich potulkách po severe Ruska, že som sa dostal na kritickú hladinu benzínu v skútri. Našťastie som bol neďaleko dediny, v ktorej býva Sergej a ten má vždy nejaký na predaj. Došiel som teda k Sergejovi, zvítal sa, porozprával čo nového v tundre a čo nového v dedine. Po úvodných tančekoch sa Sergej spýtal, čo ma k nemu privádza. „Vyložil som zásoby benzínu v brigáde a sám mám teraz málo. Neviem či dôjdem do Karyepolye k Sašovi. Tam natankujem ale potreboval by som nejaký na cestu k nemu,“ vravím. „V tom nie je žiaden problém. Benzínu mám dosť. Sto rubľov za liter. Koľko potrebuješ?“ usmieva sa na mňa. Mne ale úsmev na tvári mrzne. Nie je to teplotou hlboko pod bodom mrazu. „Sto rubľov je trochu veľa. Veď normálne stojí päťdesiat. Dohodneme sa nejako?“ skúšam zjednávať. „Jasne že s dohodneme. Pre teba stodvadsať za liter,“ úsmev na tvári má ešte väčší. Neostáva mi nič iné a kupujem teda benzín „so zľavou“. Neskôr keď prídem do Karyepolye ku kamarátovi Sašovi, rozprávam mu tento príbeh. Chápavo na mňa pozerá a vraví „Vitaj v svete ruského obchodovania.“
Vyjednávanie s Rusmi nemôže fungovať
„Chcimírovia“ na čele s pánom Ficom sústavne bľabocú čosi o vyjednávaní s Rusmi. Teraz im vietor do plachiet pridal aj Vatikán, keď pápež navrhol Ukrajine vyvesiť bielu vlajku. Je to nezmysel. Prečo? Ruskí agresori v Ukrajine sústavne a bezohľadne útočia na civilné ciele – školy, nemocnice, obytné domy. Zabíjajú civilov, ženy, starcov, deti. Nie sú to omyly. Útočia na tieto ciele zámerne. Chcú zdeptať a podlomiť odhodlanie Ukrajincov vzdorovať. Úmyselne nepíšem „ruská armáda“ ale „ruskí agresori“. Lebo armáda vedie vojnu a aj vojna má svoje pravidlá. Rusi na tieto pravidlá kašľú.
Takže Putin má pravdu. To čo konajú v Ukrajine nie je vojna. Ale ani nejaká špeciálna vojenská operácie. Je to akt terorizmu a Rusi sú obyčajní teroristi. A s teroristami sa nevyjednáva! Také je prvé pravidlo protiteroristických jednotiek na celom svete. Prečo? Ak raz budeme s teroristami vyjednávať, dáme im najavo, že ich konanie bolo účinné. A oni ho zopakujú. Zas a znova. Ak by sa Ukrajina teraz dohodla z Rusmi a odstúpila im okupované územia, Rusi sa zakopú, otrasú, naberú sily a znova zaútočia. O rok, o dva, o päť. Zaútočia. Lebo sú to obyčajní teroristi, ktorí nectia žiadne dohody. Naopak, Rusi vyjednávanie a pokus o dohodu považujú za prejav slabosti. Čomu rozumejú, je poriadna rana!
Humanitárna pomoc nestačí
Druhá obľúbená rozprávka pána Fica a jeho družiny, je obmedzenie pomoci Ukrajine len na humanitárnu. To ja ďalší nezmysel. Prečo? Energetickou tyčinkou Rusa nezastavíš. Fakt nie. Chalani to skúšali a nefunguje to. Možno fľaša vodky by ho zdržala, ale aj o len do doby, kým by ju nevychlastal. A aj to len v prípade, že by mu za chrbtom nestál a nepovzbudzoval ho k šturmu politruk s odistenou zbraňou. Humanitárna pomoc je super a je potrebná, ale len sanuje dôsledky ruského terorizmu. A ten sa dá zastaviť jedinou vecou – silou. Takže znova – poriadna rana – to je to, na čo Rus reaguje. To je to na čo poslúcha.
Pomôcť zastaviť Rusa môže každý
Neviem ako vy, ale ja „ruský svet“ nechcem. Momentálne medzi ním a nimi stoja nezlomní obrancovia Ukrajiny. Snažíme sa im pomáhať. A pomôcť môže každý. Napríklad podporou niektorej z našich aktuálnych kampaní na platforme DONIO.
Ďakujem za Ukrajinu!
Marcel (ročník 1968)
PS : strávil som v Rusku určite viac času ako 96,86% putinofilov. Mám v Rusku veľa priateľov. Dobrých priateľov. Menovať nemôžem, mali by problémy. Nemyslím si, že celé Rusko, celý ruský národ je zlý. Zlý je systém, ktorý je tam už desaťročia zavedený. V tejto sérii spomienok a úvah poukazujem na animozity s ktorými som sa v Rusku stretol. Viem, že podobné veci by sa dali nájsť aj v iných krajinách. Tie ale aktuálne neohrozujú civilizovaný svet, tak ako Rusko.
